vytisknout velikost písma Volvo 480 ES (1986): prvé sériové Volvo s pohonom predných kolies

Budúci rok oslávi svoje tridsiate narodeniny model Volvo 480 ES, ktorý sa pre švédsku automobilku stal skutočnou revolúciou.
Volvo 480 ES (1986): prvé sériové Volvo s pohonom predných kolies
Zoznam kapitol
  1. Po prúde, ale napriek tomu proti nemu, Plne štvormiestny, Bohatá štandardná výbava
  2. Základom motor Renault, Technické údaje, Fotogaléria

Po prúde, ale napriek tomu proti nemu

Švédska spoločnosť Volvo, tvrdošijný zástanca klasickej koncepcie usporiadania pohonného ústrojenstva a protagonista v oblasti bezpečnosti, patrila v polovici osemdesiatych rokov k posledným európskym automobilkám, ktoré vyrábali naprieč triedami výhradne vozidlá s pohonom zadných kolies. To sa zmenilo s nástupom modelu 480 ES. Odbornej verejnosti bolo Volvo 480 ES prezentované už na sklonku roku 1985, avšak oficiálna premiéra prebehla až na ženevskom autosalóne v roku 1986.

1986 2.jpg1988.jpg480 ES (4).jpg1990 1.jpg1995 1.jpg1990 2.jpg
Volvo 480 ES nastupuje

Pre značku Volvo to bola skutočná revolúcia. Tradičný výrobca robustných sedanov a kombi (jednou z výraznejších výnimiek bolo Bertoneho kupé Volvo 780 z roku 1985) sa vôbec prvýkrát prehovorili k prechodu na pohon predných kolies, ale aby to nevyzeralo len ako banálne vyplávanie po smere vetra, priklonil sa k príprave úplne svojrázneho vozidla, ktorý vo svojej dobe nemal priameho porovnania.

Skutočnou raritou tak bola nevšedná trojdverová karoséria pripomínajúca dobové modely Reliant Scimitar alebo Lancia Beta HPE. Typ 480 ES ideovo nadväzoval na legendárny model Volvo 1800 ES a svojho následníka sa dočkal až v rade Volvo C30. Projekt s interným označením E-12, vedúcim priamo k sériovému modelu Volvo 480 ES, sa začal už na konci sedemdesiatych rokov a jeho prvým produktom sa stala štúdia Volvo LCP 2000 z roku 1983.

1986 1.jpg1995 4.jpg1995 3.jpg
Interiér mal štyri samostatné sedadlá a bohato vybavenú palubnú dosku

Vtedy už bežal vývoj simultánne pripravovaných variantov, ktoré vznikali v holandskom Helmonde (značka Volvo krátko pred tým ovládla výrobu osobných vozov DAF), v domácich dielňach Volva v Göteborgu a v talianskych karosárňach Coggiola a Bertone (práve s Nuccio vtedy Volvo spolupracovalo veľmi úzko). Víťazným návrhom sa potom stal projekt z Holandska, kde sa vozidlo nakoniec tiež vyrábalo.

Plne štvormiestny

Nízkej, aerodynamicky tvarovanej karosérii s dlhou kapotou dominovala mimoriadne nízka predná časť s výklopnými svetlometmi, napriek tomu ale výrobca udával koeficient odporu vzduchu cx = 0,34, čo bola hodnota v danej dobe skôr priemerná. Na vzhľad vozidla Volvo 480 ES panovali už v tej dobe rozporuplné názory, pravdou ale je, že masívne, do priestoru výrazne vystupujúce nárazníky predstavovali proporcie karosérie ťažkopádne a nie príliš elegantne.

480 ES (7).jpg480 ES (6).jpg480 ES (8).jpg
Práve rozsiahla elektronika bola u prvých vozidiel jedným zo zdrojov ťažkostí

Pre zabezpečenie dostatku priestoru pre cestujúcich na zadných sedadlách bola prakticky rovná strecha pretiahnutá až za zadnú nápravu, podobne ako u neskoršieho C30 bol batožinový priestor prístupný iba výklopným zadným oknom, takže nákladový prah bol veľmi vysoký. Samonosná karoséria mala celý rad výstuh najmä v podobe masívnych pozdĺžnych prvkov v prednej i zadnej časti podlahy.

Volvo venovalo značnú pozornosť tiež antikoróznej ochrane modelu 480 ES, takže už vtedy ponúkalo nevídanú osemročnú záruku na neprehrdzavenie. 38% hmotnosti karosérie pripadalo na pozinkované kovové diely a jedna z najmodernejších lakovní svojej doby v holandskom Borne (NedCar) zaisťovala premyslené nanášanie ochranných vrstiev pri samotnom lakovaní. Karoséria bola veľmi široká, napriek tomu bolo Volvo 480 ES určené len pre štvorčlennú posádku.

2014-02-07 20.15.59.jpg2014-02-07 20.16.13.jpg2014-02-07 20.16.41.jpg
Motor aj prevodovka pochádzali od Renaultu

Všetky štyri sedadlá disponovali výrazným anatomickým tvarovaním, sedadlo vodiča malo rovnako ako volant reguláciu výšky, čo prospelo možnosti nájdenia optimálnej polohy vodičom rôznych proporcií. Operadlá samostatných zadných sedadiel s odkladacou schránkou medzi nimi bolo možné samostatne aretovať v troch pozíciách, všetky sedadlá boli štandardne osadená samonavíjacími pásmi, predné operadlá boli doplnené nastaviteľnou tuhosťou bedrových opor.

Bohatá štandardná výbava

Rozsiahly bol už v samotnom nábehu výroby zoznam výbavy, ktorý bol vo vozidlách Volvo 480 ES dodávaný štandardne. Spomeňme aspoň tónované okná, dvojicu zvnútra nastaviteľných vonkajších spätných zrkadiel, centrálne zamykanie, elektrické ovládanie okien, vnútorné osvetlenie s oneskorovačom, štrnásťpalcové liate ráfiky alebo samočinnú reguláciu teploty interiéru (avšak bez klimatizačnej jednotky). Za príplatok boli k dispozícii vyhrievané zrkadlá a informačná sústava na palubnej doske s palubným počítačom v dnešnom slova zmysle (okamžitá a priemerná spotreba, teplota oleja a chladiacej kvapaliny, atp.).

480 ES (12).jpg480 ES (15).jpg480 ES (2).jpg
Hlavné svetlomety boli cez deň decentne skryté, náznak typickej masky chladiča bol uprataný pod nárazník

Predné kolesá Volva 480 ES spočívali na spodných priečnych ramenách a vzperách McPherson, zadné potom na konvenčnej, ale ľahko tuhej náprave s pozdĺžnym vedením Wattovým priamovodom a priečnym založením panhardskou tyčou. Na oboch nápravách boli skrutné stabilizátory a vinuté pružiny so sústrednými teleskopickými tlmičmi, posilové brzdy mali kotúče na všetkých kolesách, vpredu s vnútorným chladením. Na ladení podvozku pre Volvo 480 ES sa podieľala britská spoločnosť Lotus. Pohonná jednotka bola spolu s časťami závesov predných kolies usadená v pomocnom ráme spojenom s karosériou štyrmi gumovými silentblokmi.

Hrebeňové riadenie malo trojdielny bezpečnostný hriadeľ. S ohľadom na radikálny odklon od doterajšej tradície Volva pohonná sústava úplne nová nebola. Volvo 480 ES tak dostalo pre priečnu zástavbu určený zážihový štvorvalec Renault s objemom 1,7 l, ktorý sa v tej dobe objavoval už vo vozidlách Renault 9 ​​, 11 a 21.

Sledujte AutoMag na Facebooku Ďalšia kapitola
Hyundai Ioniq Electric vs. Nissan Leaf vs. BMW i3: Kto dôjde najďalej?

Hyundai Ioniq Electric vs. Nissan Leaf vs. BMW i3: Kto dôjde najďalej?

Modely Nissan Leaf a BMW i3 sa aktuálne ponúkajú s posilnenými batériami. Okrem toho si záujemca o elektrický automobil môže kúpiť aj úplne nový Hyundai Ioniq Electric. Nissan sľubuje dojazd až 250 km, BMW dokonca 300 km a Hyundai "viac ako 280 km". So všetkými troma elektromobilmi sme vyskúšali jednu trasu a zistili, kto ujde najviac. Kvôli profilu trasy a hlavne kvôli počasiu sme sa ani s jedným z tejto trojice cez 200 km nedostali.

dnes | Dalibor Žák
BMW M2 Coupé vs. Porsche Cayman: Juniorská extraliga

BMW M2 Coupé vs. Porsche Cayman

Návrat ku koreňom. Novodobá E46 M3. Najšoférskejšie BMW. Tak a podobne sa písalo o novom BMW M2 ešte predtým, ako ktokoľvek z ľudí mimo automobilku zasadol za jeho volant. Ako by si do neho chcelo tvrdé jadro najvernejších aj širšia komunita motoristických nadšencov premietnuť priania a očakávania, ktoré aktuálne produkcia značky BMW napĺňa len čiastočne alebo vôbec.

22. 11. 2016 | Dalibor Žák
Zmerali sme Škodu KodiaQ: ako zrýchľuje a koľko priestoru ponúka?

Škoda KodiaQ

Prvýkrát sme sa odviezli s novou Škodou KodiaQ. Na medzinárodnej prezentácii sme vyskúšali motorizácie 2.0 TDI 140 kW 4 × 4 DSG a 1.4 TSI 110 kW DSG.

19. 11. 2016 | Dalibor Žák

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY