vytisknout velikost písma Volkswagen Polo Typ 86 (1975-1981): Lacnejší súrodenec Audi

Pred štyridsiatimi rokmi Volkswagen predstavil prvé malé auto s koncepciou "všetko vpredu": Polo. Išlo však vlastne len o lacnejšiu verziu Audi 50.
Volkswagen Polo Typ 86 (1975-1981): Lacnejší súrodenec Audi
Zoznam kapitol
  1. Volkswagen Polo Typ 86 (1975-1981)
  2. Volkswagen Polo Typ 86 (1975-1981): Kompletná fotogaléria

Autá koncernu Volkswagen v súčasnosti štedro využívajú zhodných platforiem aj dielov. Kritici im tento "kanibalizmus" neodpúšťajú, hoci sa konkurencia chová úplne rovnako a všetci výrobcovia šetria náklady. Lenže v nedávnej minulosti mali k sebe značky VW a Audi ešte oveľa bližšie ako dnes. Nejednalo sa o nič iné ako o tzv. Badge-engineering.

1974audi_50_8.jpg1974audi_50_6.jpeg1974 audi_50_ls_1.jpg
1977 audi_50_gls_1.jpg1975 volkswagen_polo_2.jpg1975 volkswagen_polo_3.jpg
Audi 50 (hore) a Volkswagen Polo – už z takýchto záberov vidieť, že ide o prakticky identické autá

Jedným z takýchto príkladov je prvá generácia malého Pola, ktorá tento rok oslavuje štyridsiate narodeniny. Aj medzi malé vozidlá priniesla koncepciu s naprieč pred prednou nápravou umiestnenými kvapalinou chladenými motormi a pohonom predných kolies. Tradičným bublajúcim plochým agregátom v zadnej časti a vzduchovému chladenie zvonila hrana.

S logami Audi aj VW

Zatiaľ čo napríklad prvý Golf vznikal v Giugiarovom Italdesigne, o menšie Audi 50 aj Polo sa postaral vlastný štylistický tím Audi. Niekedy býva ako tvorca vonkajších tvarov slúži konkurenčné štúdio Bertone, ale to sa podpísalo len na detailoch zadného stĺpika. Obidva modely dostali interné značenie Typ 86.

1974 audi_50_10.jpg1974 audi_50_11.jpg1974 audi_50_2.jpg
Audi 50 malo dokonca rovnaké typové označenie ako VW Polo – Typ 86; za štyri roky výroby sa ich predalo takmer 181 tisíc

Luxusnejšie Audi so štvorvalcami 1,1 l / 37 kW a 1,27 l / 44 kW sa vyrábalo iba štyri roky od augusta 1974 do júla 1978. Produkcia nebola ukončená kvôli komerčnému neúspechu, predalo sa takmer 181 tisíc vozidiel. Marketingoví experti však ingolstadtským štyrom kruhom nalinkoval luxusnejšiu budúcnosť, do ktorej sa trojdverový krpec akosi nehodil.

1975 volkswagen_polo_11.jpg1975 volkswagen_polo_4.jpg1975 volkswagen_polo_5.jpg
Polo bolo v ponuke so štvorvalcami 0,9 l 29 kW nebo 1,1 l 37 kW

3,51 m dlhé, 1,56 m široké a 1,34 m vysoké Polo debutovalo o rok neskôr ako jeho prestížnejší a drahší, ale inak až na logo a lištu na maske prakticky zhodný súrodenec. Vlastne o necelý rok, predstavilo sa prvýkrát verejnosti v 13. marca 1975 v Ženeve. Rovnako ako v prípade Golfu, aj jeho meno bolo odvodené od športovej disciplíny. Konského póla, nie toho vodného. Drobec vznikal v hlavnej továrni vo Wolfsburgu, prvé vozidlá si zákazníci postavili do svojich garáží v máji toho istého roku.

1975_volkswagen_mixed_12.jpg1975-99 Volkswagen-Polo_1975_1600x1200_wallpaper_04.jpg
Modelová paleta VW z r. 1975; Polo v spoločnosti nasledujúcich generácií

Aj keď išlo o skromnejšie vybavený automobil, sprvu do výroby nabehla verzia LS s motorom 1093 cm3 s výkonom 37 kW/5800 min-1 a krútiacim momentom 76 Nm v 3500 otáčkach. Nechýbali jej parkovacie svetlá, stierač zadného okna, slnečné clony, chrómované nárazníky a trinásťpalcové kolesá.

Základ s označením N nič z týchto prvkov nemal. Poháňal ho navyše štvorvalec 895 cm3 s 29 kW / 5900 min-1, decentných 61 Nm bolo dostupných v rovnakej výške ako pri 1,1 l. Táto pohonná jednotka zostala vyhradená len hatchbacku. Obidva motory mali rozvod OHC s vačkou v hlave poháňanou ozubeným remeňom, liatinový blok a hliníkovú hlavu, päťkrát uložený kľukový hriadeľ a spádový karburátor Solex. Priamo radené prevodovky boli výhradne štvorstupňové.

Ľahký praktik

Podvozok platformy A01 s rázvorom 2,33 mm vyznával vpredu vzpery McPherson a spodné priečne kyvná ramená, vzadu bola kľuková náprava, teda vlečené ramená s torznou priečkou. O komfort sa starali vinuté pružiny a teleskopické tlmiče spolu s priečnym skrutným stabilizátorom na prednej náprave. Tie mohla mať aj kotúčové brzdy, u deväťstovky však iba na želanie. Tu dokonca chýbal aj ich posilňovač!

Ovládateľnosť ľahunkého Pola s hmotnosťou 685 kg zaručovalo hrebeňové riadenie. Palivová nádrž pojala 36 l benzínu, najslabší motor spotreboval 7,3 l na 100 km, ale to už ste sa približovali maximálnej stotridsiatke, v osemdesiatich žiadal o dva litre menej.

1975 volkswagen_polo_1.jpg1979_volkswagen_polo_43.jpg1975 Volkswagen-Polo_1975_1600x1200_wallpaper_05.jpg
Prvé Polo vážilo len 685 kg; drahšia verzia L mala okrem iného sklopné zadné sedadlá

Spodná hrana veka batožinového priestoru so základným objemom 280 l nesiahala až k nárazníku, vtedy to ešte nebolo obvyklé. Po sklopení zadných sedadiel sa dovnútra vošlo 640 l batožiny, avšak pozor, najlacnejší model N za 7555 mariek mal ľavicu len pevnú... Lepšiu variabilitu zákazník získal v o 500 DM drahšom L.

Základné prevedenie spočiatku výbavou vôbec nehýrilo, napríklad výplne dverí boli z lepenky a kartónu (!), na strane spolujazdca chýbal zámok, madlo a autá nemala ani samočinné rozsvecovanie čítacích lampičiek pri otvorení dverí.

Derby, facelift a GT

Novinkou februára 1977 bol trojpriestorový sedan Derby. Pôvodne tiež projekt vyhradený pre Audi nakoniec dostal ľudovejšie logo. Až po C-stĺpik sa nelíšil, ale meral takmer 3,84 m. Do kufra sa zmestilo 515 l zbytočností, pochopiteľne však s obmedzeným prístupom. Pribral na váhe na rovných 700 kg a dostal okrem jednotiek 0,9 a 1,1 aj najsilnejší 1272 cm3 sa 44 kW / 5600 min-1 a 93 Nm / 3400 min-1.

1977 Volkswagen-Derby_1979_1600x1200_wallpaper_01.jpg1977_volkswagen_derby_3.jpg1977 volkswagen_derby_1.jpg1977_volkswagen_derby_6.jpg1977_volkswagen_derby_7.jpg1977_volkswagen_derby_9.jpg
Sedan Derby bol až po C-stĺpik zhodný s Polpm, zákazníci si ho ale mohli objednať aj s motorom 1,3 l s výkonom 44 kW

Presne o dva roky neskôr, vo februári 1979 prišla na rad modernizácia vonkajšieho vzhľadu i palubnej dosky, pred spolujazdcom sa konečne objavila uzavretá odkladacia schránka. Polo dostalo výhradne plastové nárazníky pretiahnuté na bokoch až k blatníkom, zmenila sa aj mriežka chladiča.

Novinkou bola športová verzia GT, do ktorej sa konečne dostala šestdesiatkoňová (skoro) jednatrojka známa doteraz len zo sedanov a vtedy už neprodukovaného Audi 50. Tá mala stabilizátor aj na zadnej náprave.

Benzín však pri priemernej spotrebe 8,3 l/100 km ubúdal z nádrže rýchlejšie, aj keď ručička tachometra na nemeckých diaľniciach prekročila dokonca stopäťdesiatkou. Okrem patričných označení na prove aj bokoch sa líšila špecifickým predným spojlerom a jazdila na kolesách čiastočne lakovaných vo farbe karosérie.

Nové výbavy

Pribudol ďalší stupeň výbavy S, na niektorých trhoch sa predávali aj CLS a LX. Luxusné GLS sa ako náhrada predchádzajúceho LS už od augusta 1978 pýšil chrómovanými rámčekmi hlavných svetiel a maskou chladiča, aj kolesá sa leskli, v základe boli už aj sedadlá s lôžkovou úpravou, vyhrievané zadné sklo, posuvná strecha a dokonca zapaľovač cigariet. Za otáčkomer, rádio, tónované sklá či halogénové žiarovky H4 sa však naďalej priplácalo.

1979_volkswagen_polo_gt_16.jpg1979_volkswagen_polo_gt_1.jpg1979_volkswagen_polo_1.jpg
Polo GT (vľavo a uprostred) možno od ostatných verzií rozoznať podľa predného spojleru a kolies lakovaných vo farbe karosérie

Derby dostal namiesto okrúhlych hlavných svetiel hranaté, aby sa viac odlíšil. Podobne postupoval Volkswagen aj vo väčšej Jette, sedanu na základe jedničkového Golfu.

Dôležitou novinkou januára 1981 bol ekologický model Formel E s posilnenou aerodynamikou a predĺženými prevodmi, jeho úlohou bolo znížiť normovanú spotrebu paliva. Nie, to naozaj nie je žiadna novinka. Aj keď doba start-stopov a indikátorov vhodného preradenia mala ešte len prísť...

Cez pol milióna

Produkcia prvej generácie skončila v júni 1981, predalo sa vyše pol milióna áut. Nahradila ich druhá ako trojdverový hatchback so skosenou zadnou časťou (oficiálne Coupé) a originálne kombi s prakticky kolmou stenou. V novej podobe pokračoval aj tudor Derby, ktorý si zachoval svoje meno až do polovice 80. rokov, potom bol zaradený do palety východzieho Pola.

Sledujte AutoMag na Facebooku Ďalšia kapitola
Hyundai Ioniq Electric vs. Nissan Leaf vs. BMW i3: Kto dôjde najďalej?

Hyundai Ioniq Electric vs. Nissan Leaf vs. BMW i3: Kto dôjde najďalej?

Modely Nissan Leaf a BMW i3 sa aktuálne ponúkajú s posilnenými batériami. Okrem toho si záujemca o elektrický automobil môže kúpiť aj úplne nový Hyundai Ioniq Electric. Nissan sľubuje dojazd až 250 km, BMW dokonca 300 km a Hyundai "viac ako 280 km". So všetkými troma elektromobilmi sme vyskúšali jednu trasu a zistili, kto ujde najviac. Kvôli profilu trasy a hlavne kvôli počasiu sme sa ani s jedným z tejto trojice cez 200 km nedostali.

6. 12. 2016 | Dalibor Žák
BMW M2 Coupé vs. Porsche Cayman: Juniorská extraliga

BMW M2 Coupé vs. Porsche Cayman

Návrat ku koreňom. Novodobá E46 M3. Najšoférskejšie BMW. Tak a podobne sa písalo o novom BMW M2 ešte predtým, ako ktokoľvek z ľudí mimo automobilku zasadol za jeho volant. Ako by si do neho chcelo tvrdé jadro najvernejších aj širšia komunita motoristických nadšencov premietnuť priania a očakávania, ktoré aktuálne produkcia značky BMW napĺňa len čiastočne alebo vôbec.

22. 11. 2016 | Dalibor Žák
Zmerali sme Škodu KodiaQ: ako zrýchľuje a koľko priestoru ponúka?

Škoda KodiaQ

Prvýkrát sme sa odviezli s novou Škodou KodiaQ. Na medzinárodnej prezentácii sme vyskúšali motorizácie 2.0 TDI 140 kW 4 × 4 DSG a 1.4 TSI 110 kW DSG.

19. 11. 2016 | Dalibor Žák

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY