vytisknout velikost písma Sto rokov pokusov a málo úspechov. Lietajúceho auta sa ale čoskoro dočkáme

História lietajúcich áut siaha do roku 1917, ale až s modernými technológiami sa zdá byť sen o funkčnom lietajúcom aute na dosah.
Sto rokov pokusov a málo úspechov. Lietajúceho auta sa ale čoskoro dočkáme

Pokusy zostrojiť funkčné lietajúce auto nedopadli vždy slávne, pritom sa o ne človek snaží už od roku 1917, kedy si letecký priekopník Glenn Curtiss nechal patentovať návrh lietajúceho automobilu. Aj keď sa s lietajúcimi autami stretávame predovšetkým vo filmoch (určite si spomeniete na Fantomasov lietajúci Citroën), možno sa čoskoro dočkáme skutočne funkčného stroja.

Zatiaľ čo filmári sa mohli vždy spoľahnúť na triky a predstavivosť divákov, skutoční konštruktéri museli riešiť závažné problémy ako odpor vzduchu, vztlak, pomer výkonu k hmotnosti a samozrejme aj patričné povolenia.

Dnes ale technológie pokročili a napríklad vďaka uhlíkovým vláknam a modernej avionike je dostupné lietajúce auto veľmi reálne. Otázka je, či v čase, keď ľahko dôjdete autom na letisko a tam si požičiate lietadlo, má takýto projekt zmysel. Ale aj keby to mala byť len hračka pre bohatých čudákov, prečo nie.

1917 – Curtiss Autoplane

Glen Curtiss bol letecký priekopník a konštruktér, ktorý s nápadom lietajúceho auta prišiel ako prvý. Vodou chladený osemvalec vlastnej konštrukcie s výkonom 100 koní poháňal vrtuľu, ktorá autu/lietadlu s oddeliteľnými krídlami udeľovala rýchlosť. Iste, točiace sa vrtuľa nie je v mestskej prevádzke zrovna praktická...

curtiss autoplane 1917 02.jpgcurtiss autoplane 1917 03.jpgcurtiss autoplane 1917.jpgDobových snímok prvého pokusu o zostrojenie lietajúceho auta sa veľa nezachovalo. Curtiss Autoplane sa vraj aj vzniesol do vzduchu, ale ďalší vývoj zastavila prvá svetová vojna

Curtissovo lietajúce auto bolo postavené z hliníka a malo luxusnú kabínu. Aj keď sa prototyp niekoľkokrát pri testoch vzniesol, poriadne nelietal. Navyše dva mesiace po odhalení prototypu vstúpili Spojené štáty do vojny v Európe a národ začal mať iné priority.

1921 – Tampier

So zaujímavým návrhom prišiel v roku 1921 francúzsky konštruktér René Tampier. Svoj návrh ale odkázal armáde a nebral ho ako lietajúce auto, ale skôr ako mobilné lietadlo, ktoré nepotrebuje leteckú základňu. V zásade išlo o lietadlo, ktorému bolo možné zložiť krídla, bola na neho prirobená riaditeľná náprava a mohol ísť po ceste.

tampier 01.jpgtampier 02.jpgtampier 03.jpgDobové fotografie z tlače zachytávajú, že stroj naozaj jazdil po ceste (chvostom napred). Bola to senzácia a Tampier postavil niekoľko strojov, ale armáda neskôr stratila záujem, pretože sa myslelo, že už nikdy žiadna veľká vojna nebude...

Stroj fungoval. Na aerosalóne v Paríži v roku 1921 úspešne vykonával leteckú akrobaciu a po pristátí sa o jeho pohon staral druhý motor. Lietadlo potom niekoľko hodín jazdilo po uliciach Paríža rýchlosťou až 25 km/h. Zaujímavé je, že sa vodič musel otočiť o 180° a ako "auto" stroj jazdil chvostom napred.

1937 – Waterman Arrowbile

Toto je prvý skutočne funkčný a vyrábané lietajúce auto, ktorého koncept sa prvýkrát vzniesol už v roku 1932. Bezchvostový stroj poháňal hviezdicový päťvalec s výkonom 100 koní s tlačnou vrtuľou.

arrowbile 01.jpgarrowbile 02.jpgarrowbile 03.jpgKoncept od priekopníka bezchvostových lietadiel Waldo Watermana bol zaujímavý a nádejný. Vzniklo ale len päť kusov a veľkého ohlasu sa nedočkal.

Waldo Waterman začal lietajúce auto predávať, ale nebol o neho záujem. Postavil nakoniec len päť kusov, aj keď schopnosti stroj mal. Pri testoch prešiel vzdialenosť vyše 3000 km vo vzduchu, bol rýchly a ľahko ovládateľný.

1940 – Lietajúce auto Jessa Dixona

Z histórie tohto zaujímavého stroja sa dochovala vlastne len jedna fotografia so zmienkou v novinách. V zásade išlo o pojazdnú helikoptéru, ktorú si Jess Dixon z Alabamy postavil preto, aby sa vyhol dopravným zápcham.

jess dixon 1940.jpg
Toto je jediný zachovalý snímok vrátane pôvodného článku v novinách

Stroj údajne poháňal malý motor s výkonom 40 koní, mal vraj dobrú ovládateľnosť a vo vzduchu dosahoval rýchlosť až 160 km/h. Viac o ňom ale počuť nebolo, niektorí tento vynález považujú skôr za podvrh.

1945 – Fulton FA-2 Airphibian

Stroj, ktorý navrhol Robert Edison Fulton ml., bolo vlastne prvé lietajúce auto, ktoré dostalo nielen certifikát od CAA (Civilný úrad pre letectvo), ale aj dopravné značky. S vývojom a testovaním pomáhal dokonca slávny Charles Lindberg.

airphibian 01.jpgairphibian 02.jpgairphibian 03.jpgToto je prvé oficiálne lietajúce auto na svete, ktoré malo nielen značky na ceste, ale aj certifikát a "značky" vo vzduchu

Nakoniec vznikli len štyri plnohodnotné kusy, pretože Fultonovi došli peniaze a koncept predal inej spoločnosti, ktorá ho ale nevyvíjala. Stroj FA-2 Airphibian dosiahol vo vzduchu rýchlosť skoro 200 km/h, mal dostup 3600 metrov a stúpavosť 600 stôp za minútu.

1946 – Convair 118 ConvAirCar

Za stavbou tohto lietajúceho auta, ktoré naozaj vyzerá ako lietajúce auto, stál slávny priemyselný dizajnér a architekt Henry Dreyfuss. Cieľom bolo postaviť cenovo dostupný stroj s predpokladanou cenovkou 1500 vtedajších dolárov. To bola zhruba polovica ceny luxusného automobilu.

convair 01.jpgconvair 03.jpgconvair 02.jpgConvAirCar fungoval a bez krídel vyzeral ako auto. Išlo o ľahké laminátový vozidlo s motorom s výkonom 25 koní. Vývoj projektu, u ktorého sa počítalo s masovou produkciou 160 000 kusov, ukončila tragická nehoda, keď testovaciemu pilotovi došiel benzín

Za výrobou stála spoločnosť Convair a stroj poháňaný motorom Lycoming s výkonom 190 koní absolvoval 66 úspešných testovacích letov. Ľahké laminátové auto potom mohlo konštrukciu krídel ťahať za sebou ako vozík. Pri jednom z testovacích letov ale došlo k smrteľnej nehode a celý projekt, ktorý počítal s produkciou 160 000 kusov, zanikol.

1949 – Taylor Aerocar

Ďalším strojom, ktorý bol certifikovaný pre prevádzku na ceste aj vo vzduchu, sa stal návrh Moulton Taylora. Podobne ako v Convair 118 aj tu sa auto oddelilo od skladacích krídel a konštrukciu tiahlo za sebou. Motor potom na ceste poháňal predné kolesá.

taylor 01.jpgtaylor 02.jpgtaylor 03.jpgStroj Moultona Taylora, ktorý dostal certifikát na cestu aj do vzduchu, bol skôr lietadlo a ako auto fungoval s istými obmedzeniami. Na odchod z letiska domov to ale asi stačilo. Vzniklo šesť kusov a dnes je to vyhľadávaný zberateľský artikel

Postavených bolo šesť kusov a jeden z nich je dokonca dodnes funkčný v pôvodnom stave. Iné sú vyhľadávanou zberateľskou raritou a predávajú sa za zhruba dva milióny dolárov. Tomuto lietajúcemu autu sa venoval aj populárny James May vo svojom seriáli Big Ideas.

1971 – AVE Mizar

Osud nebol príliš ústretový ani k projektu AVE Mizar. Základ tvoril obyčajný osobný automobil Ford Pinto, ktorý doslova zacúval do konštrukcie krídiel vyvinutej z lietadla Cessna 337 Skymater. Nevýhodou bolo, že konštrukciu krídel so sebou auto nemohlo odviezť a musela zostať pri letisku.

ave mizar 01.jpgave mizar 02.jpgave mizar 03.jpgProblémom lietajúceho Fordu Pinto bolo, že si krídla nemohol odviezť so sebou. Navyše bol stroj príliš ťažký a pravdepodobne pod váhou auta sa pri jednom z testovacích letov odlomilo krídlo. Stroj sa zrútil a jeho konštruktér zahynul

Lietajúci Ford Pinto mal stáť 19 000 vtedajších amerických dolárov, ale smrteľná nehoda dizajnéra Henryho Smolinskiho a jeho obchodného spoločníka všetko ukončila.

Vyšetrovanie ukázalo, že stroju sa za letu odlomilo krídlo v dôsledku preťaženia konštrukcie. AVE Mizar si mal pôvodne zahrať v bondovke Muž so zlatou zbraňou, ale kvôli tragickej nehode bol použitý iba model a nie skutočné lietajúce auto.

2012 – Terrafugia Transition

Stroj Terrafugia je skutočne moderné lietajúce auto s autopilotom a pevnou konštrukciou. V súčasnej dobe prebieha vývoj a prvý kus má zákazník dostať v roku 2017. Cena je stanovená na 279 000 amerických dolárov.

terrafugia (1).jpgterrafugia (2).jpgterrafugia (3).jpgProjekt Terrafugia teraz láka zákazníkov a investorov. Model Transition už má potrebnú certifikáciu a môže sa vyrábať. Dosahuje cestovnej rýchlosti 160 km/h a na štart potrebuje dráhu aspoň 518 metrov dlhú, aby preletel 17 metrov vysokú prekážku

Terrafugia má trochu problém s tým, že potrebuje spevnenú a celkom dlhú štartovaciu dráhu, ale vývojári sľubujú, že zvýšia výkon a ešte znížia hmotnosť stroja, čo by požiadavky na dĺžku ranveja znížilo.

2014 – AeroMobil 3.0

Veľmi nádejný projekt teraz vzniká u nás na Slovensku. AeroMobile má za sebou úspešné skúšky a dokonca jednu pomerne vážnu nehodu, ktorá ale podľa tvorcu stroja, ktorý ho v čase nehody pilotoval, len potvrdila kvalitu a bezpečnosť lietadla.

aeromobil (1).jpgaeromobil (2).jpgaeromobil (3).jpgDvojmiestny AeroMobile dosiahne vo vzduchu 200 km/h, na zemi potom 160 km/h. Dolet činí zhruba 700 km a o pohon sa stará motor Rotax 912

Slovenské lietajúce auto je totiž vybavené záložným padákom, ktorý umožní v prípade problémov zniesť stroj bezpečne na zem. Výhodou slovenského stroja AeroMobile 3.0 je schopnosť štartovať z nespevnených plôch. Produkčná verzia by mala tiež doraziť v roku 2017.

Za koľko jazdí malý dieselový crossover? Čakajte výbornú spotrebu

Za koľko jazdí malý dieselový crossover? Čakajte výbornú spotrebu

Proti dieselom sa dnes brojí vo veľkom, ale nízka spotreba je ich neodškriepiteľná výhoda. Náš dlhodobo testovaný Peugeot 2008 je toho jasným dôkazom. Dlhodobá spotreba sa drží pod hranicou šiestich litrov.

včera | Dalibor Žák
Test Mercedes-Benz E 220 d All-Terrain vs. Volvo V90 Cross Country D5

Test Mercedes-Benz E 220 d All-Terrain vs. Volvo V90 Cross Country D5

Nie že by Volvo bolo výrazne horšie, ale keby sme si mali vybrať, zložíme zálohu v Mercedese. A pokojne by sme sa uspokojili aj s tým štvorvalcom.

15. 8. 2017 | Dalibor Žák
Za volantom BMW E39 M5 (1999): Splnený sen

Za volantom BMW E39 M5 (1999): Splnený sen

BMW M5 generácie E39 patrí k najkultovejším emkovým bavorákom.. Vo svojej dobe budilo úžas výkonom 294 kW (400 koní). Jazda skoro dvadsaťročným supersedanom pôsobí opojne aj dnes, hlavne vďaka charakternému motoru. Pokiaľ o M5 uvažujete, počítajte s nákladmi na prevádzku a údržbu v poriadku stoviek eur ročne. Alebo aj viac.

13. 8. 2017 | Dalibor Žák

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY