vytisknout velikost písma Sto rokov pokusov a málo úspechov. Lietajúceho auta sa ale čoskoro dočkáme

História lietajúcich áut siaha do roku 1917, ale až s modernými technológiami sa zdá byť sen o funkčnom lietajúcom aute na dosah.
Sto rokov pokusov a málo úspechov. Lietajúceho auta sa ale čoskoro dočkáme

Pokusy zostrojiť funkčné lietajúce auto nedopadli vždy slávne, pritom sa o ne človek snaží už od roku 1917, kedy si letecký priekopník Glenn Curtiss nechal patentovať návrh lietajúceho automobilu. Aj keď sa s lietajúcimi autami stretávame predovšetkým vo filmoch (určite si spomeniete na Fantomasov lietajúci Citroën), možno sa čoskoro dočkáme skutočne funkčného stroja.

Zatiaľ čo filmári sa mohli vždy spoľahnúť na triky a predstavivosť divákov, skutoční konštruktéri museli riešiť závažné problémy ako odpor vzduchu, vztlak, pomer výkonu k hmotnosti a samozrejme aj patričné povolenia.

Dnes ale technológie pokročili a napríklad vďaka uhlíkovým vláknam a modernej avionike je dostupné lietajúce auto veľmi reálne. Otázka je, či v čase, keď ľahko dôjdete autom na letisko a tam si požičiate lietadlo, má takýto projekt zmysel. Ale aj keby to mala byť len hračka pre bohatých čudákov, prečo nie.

1917 – Curtiss Autoplane

Glen Curtiss bol letecký priekopník a konštruktér, ktorý s nápadom lietajúceho auta prišiel ako prvý. Vodou chladený osemvalec vlastnej konštrukcie s výkonom 100 koní poháňal vrtuľu, ktorá autu/lietadlu s oddeliteľnými krídlami udeľovala rýchlosť. Iste, točiace sa vrtuľa nie je v mestskej prevádzke zrovna praktická...

curtiss autoplane 1917 02.jpgcurtiss autoplane 1917 03.jpgcurtiss autoplane 1917.jpgDobových snímok prvého pokusu o zostrojenie lietajúceho auta sa veľa nezachovalo. Curtiss Autoplane sa vraj aj vzniesol do vzduchu, ale ďalší vývoj zastavila prvá svetová vojna

Curtissovo lietajúce auto bolo postavené z hliníka a malo luxusnú kabínu. Aj keď sa prototyp niekoľkokrát pri testoch vzniesol, poriadne nelietal. Navyše dva mesiace po odhalení prototypu vstúpili Spojené štáty do vojny v Európe a národ začal mať iné priority.

1921 – Tampier

So zaujímavým návrhom prišiel v roku 1921 francúzsky konštruktér René Tampier. Svoj návrh ale odkázal armáde a nebral ho ako lietajúce auto, ale skôr ako mobilné lietadlo, ktoré nepotrebuje leteckú základňu. V zásade išlo o lietadlo, ktorému bolo možné zložiť krídla, bola na neho prirobená riaditeľná náprava a mohol ísť po ceste.

tampier 01.jpgtampier 02.jpgtampier 03.jpgDobové fotografie z tlače zachytávajú, že stroj naozaj jazdil po ceste (chvostom napred). Bola to senzácia a Tampier postavil niekoľko strojov, ale armáda neskôr stratila záujem, pretože sa myslelo, že už nikdy žiadna veľká vojna nebude...

Stroj fungoval. Na aerosalóne v Paríži v roku 1921 úspešne vykonával leteckú akrobaciu a po pristátí sa o jeho pohon staral druhý motor. Lietadlo potom niekoľko hodín jazdilo po uliciach Paríža rýchlosťou až 25 km/h. Zaujímavé je, že sa vodič musel otočiť o 180° a ako "auto" stroj jazdil chvostom napred.

1937 – Waterman Arrowbile

Toto je prvý skutočne funkčný a vyrábané lietajúce auto, ktorého koncept sa prvýkrát vzniesol už v roku 1932. Bezchvostový stroj poháňal hviezdicový päťvalec s výkonom 100 koní s tlačnou vrtuľou.

arrowbile 01.jpgarrowbile 02.jpgarrowbile 03.jpgKoncept od priekopníka bezchvostových lietadiel Waldo Watermana bol zaujímavý a nádejný. Vzniklo ale len päť kusov a veľkého ohlasu sa nedočkal.

Waldo Waterman začal lietajúce auto predávať, ale nebol o neho záujem. Postavil nakoniec len päť kusov, aj keď schopnosti stroj mal. Pri testoch prešiel vzdialenosť vyše 3000 km vo vzduchu, bol rýchly a ľahko ovládateľný.

1940 – Lietajúce auto Jessa Dixona

Z histórie tohto zaujímavého stroja sa dochovala vlastne len jedna fotografia so zmienkou v novinách. V zásade išlo o pojazdnú helikoptéru, ktorú si Jess Dixon z Alabamy postavil preto, aby sa vyhol dopravným zápcham.

jess dixon 1940.jpg
Toto je jediný zachovalý snímok vrátane pôvodného článku v novinách

Stroj údajne poháňal malý motor s výkonom 40 koní, mal vraj dobrú ovládateľnosť a vo vzduchu dosahoval rýchlosť až 160 km/h. Viac o ňom ale počuť nebolo, niektorí tento vynález považujú skôr za podvrh.

1945 – Fulton FA-2 Airphibian

Stroj, ktorý navrhol Robert Edison Fulton ml., bolo vlastne prvé lietajúce auto, ktoré dostalo nielen certifikát od CAA (Civilný úrad pre letectvo), ale aj dopravné značky. S vývojom a testovaním pomáhal dokonca slávny Charles Lindberg.

airphibian 01.jpgairphibian 02.jpgairphibian 03.jpgToto je prvé oficiálne lietajúce auto na svete, ktoré malo nielen značky na ceste, ale aj certifikát a "značky" vo vzduchu

Nakoniec vznikli len štyri plnohodnotné kusy, pretože Fultonovi došli peniaze a koncept predal inej spoločnosti, ktorá ho ale nevyvíjala. Stroj FA-2 Airphibian dosiahol vo vzduchu rýchlosť skoro 200 km/h, mal dostup 3600 metrov a stúpavosť 600 stôp za minútu.

1946 – Convair 118 ConvAirCar

Za stavbou tohto lietajúceho auta, ktoré naozaj vyzerá ako lietajúce auto, stál slávny priemyselný dizajnér a architekt Henry Dreyfuss. Cieľom bolo postaviť cenovo dostupný stroj s predpokladanou cenovkou 1500 vtedajších dolárov. To bola zhruba polovica ceny luxusného automobilu.

convair 01.jpgconvair 03.jpgconvair 02.jpgConvAirCar fungoval a bez krídel vyzeral ako auto. Išlo o ľahké laminátový vozidlo s motorom s výkonom 25 koní. Vývoj projektu, u ktorého sa počítalo s masovou produkciou 160 000 kusov, ukončila tragická nehoda, keď testovaciemu pilotovi došiel benzín

Za výrobou stála spoločnosť Convair a stroj poháňaný motorom Lycoming s výkonom 190 koní absolvoval 66 úspešných testovacích letov. Ľahké laminátové auto potom mohlo konštrukciu krídel ťahať za sebou ako vozík. Pri jednom z testovacích letov ale došlo k smrteľnej nehode a celý projekt, ktorý počítal s produkciou 160 000 kusov, zanikol.

1949 – Taylor Aerocar

Ďalším strojom, ktorý bol certifikovaný pre prevádzku na ceste aj vo vzduchu, sa stal návrh Moulton Taylora. Podobne ako v Convair 118 aj tu sa auto oddelilo od skladacích krídel a konštrukciu tiahlo za sebou. Motor potom na ceste poháňal predné kolesá.

taylor 01.jpgtaylor 02.jpgtaylor 03.jpgStroj Moultona Taylora, ktorý dostal certifikát na cestu aj do vzduchu, bol skôr lietadlo a ako auto fungoval s istými obmedzeniami. Na odchod z letiska domov to ale asi stačilo. Vzniklo šesť kusov a dnes je to vyhľadávaný zberateľský artikel

Postavených bolo šesť kusov a jeden z nich je dokonca dodnes funkčný v pôvodnom stave. Iné sú vyhľadávanou zberateľskou raritou a predávajú sa za zhruba dva milióny dolárov. Tomuto lietajúcemu autu sa venoval aj populárny James May vo svojom seriáli Big Ideas.

1971 – AVE Mizar

Osud nebol príliš ústretový ani k projektu AVE Mizar. Základ tvoril obyčajný osobný automobil Ford Pinto, ktorý doslova zacúval do konštrukcie krídiel vyvinutej z lietadla Cessna 337 Skymater. Nevýhodou bolo, že konštrukciu krídel so sebou auto nemohlo odviezť a musela zostať pri letisku.

ave mizar 01.jpgave mizar 02.jpgave mizar 03.jpgProblémom lietajúceho Fordu Pinto bolo, že si krídla nemohol odviezť so sebou. Navyše bol stroj príliš ťažký a pravdepodobne pod váhou auta sa pri jednom z testovacích letov odlomilo krídlo. Stroj sa zrútil a jeho konštruktér zahynul

Lietajúci Ford Pinto mal stáť 19 000 vtedajších amerických dolárov, ale smrteľná nehoda dizajnéra Henryho Smolinskiho a jeho obchodného spoločníka všetko ukončila.

Vyšetrovanie ukázalo, že stroju sa za letu odlomilo krídlo v dôsledku preťaženia konštrukcie. AVE Mizar si mal pôvodne zahrať v bondovke Muž so zlatou zbraňou, ale kvôli tragickej nehode bol použitý iba model a nie skutočné lietajúce auto.

2012 – Terrafugia Transition

Stroj Terrafugia je skutočne moderné lietajúce auto s autopilotom a pevnou konštrukciou. V súčasnej dobe prebieha vývoj a prvý kus má zákazník dostať v roku 2017. Cena je stanovená na 279 000 amerických dolárov.

terrafugia (1).jpgterrafugia (2).jpgterrafugia (3).jpgProjekt Terrafugia teraz láka zákazníkov a investorov. Model Transition už má potrebnú certifikáciu a môže sa vyrábať. Dosahuje cestovnej rýchlosti 160 km/h a na štart potrebuje dráhu aspoň 518 metrov dlhú, aby preletel 17 metrov vysokú prekážku

Terrafugia má trochu problém s tým, že potrebuje spevnenú a celkom dlhú štartovaciu dráhu, ale vývojári sľubujú, že zvýšia výkon a ešte znížia hmotnosť stroja, čo by požiadavky na dĺžku ranveja znížilo.

2014 – AeroMobil 3.0

Veľmi nádejný projekt teraz vzniká u nás na Slovensku. AeroMobile má za sebou úspešné skúšky a dokonca jednu pomerne vážnu nehodu, ktorá ale podľa tvorcu stroja, ktorý ho v čase nehody pilotoval, len potvrdila kvalitu a bezpečnosť lietadla.

aeromobil (1).jpgaeromobil (2).jpgaeromobil (3).jpgDvojmiestny AeroMobile dosiahne vo vzduchu 200 km/h, na zemi potom 160 km/h. Dolet činí zhruba 700 km a o pohon sa stará motor Rotax 912

Slovenské lietajúce auto je totiž vybavené záložným padákom, ktorý umožní v prípade problémov zniesť stroj bezpečne na zem. Výhodou slovenského stroja AeroMobile 3.0 je schopnosť štartovať z nespevnených plôch. Produkčná verzia by mala tiež doraziť v roku 2017.

BMW M2 Coupé vs. Porsche Cayman: Juniorská extraliga

BMW M2 Coupé vs. Porsche Cayman

Návrat ku koreňom. Novodobá E46 M3. Najšoférskejšie BMW. Tak a podobne sa písalo o novom BMW M2 ešte predtým, ako ktokoľvek z ľudí mimo automobilku zasadol za jeho volant. Ako by si do neho chcelo tvrdé jadro najvernejších aj širšia komunita motoristických nadšencov premietnuť priania a očakávania, ktoré aktuálne produkcia značky BMW napĺňa len čiastočne alebo vôbec.

22. 11. 2016 | Dalibor Žák
Zmerali sme Škodu KodiaQ: ako zrýchľuje a koľko priestoru ponúka?

Škoda KodiaQ

Prvýkrát sme sa odviezli s novou Škodou KodiaQ. Na medzinárodnej prezentácii sme vyskúšali motorizácie 2.0 TDI 140 kW 4 × 4 DSG a 1.4 TSI 110 kW DSG.

19. 11. 2016 | Dalibor Žák
Tri generácie BMW 5 v porovnaní ojazdených áut: E39 vs. E60 vs. F10

Tri generácie BMW 5

Poľská dodávka konečne uhýba do pravého pruhu a prvýkrát mám možnosť zošliapnuť pedál v BMW 530d E60 na podlahu. Automat si podradí o dve rýchlosti a päťka s mocným záťahom vyrazí dopredu. Okolo diaľničného limitu sa preženie s nenútenou samozrejmosťou. Pri tachometrových 140 km/h zapínam tempomat, automaticky sa usadí na šestke a cesta ubieha akoby sama o sebe.

10. 11. 2016 | Dalibor Žák

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY