vytisknout velikost písma Retardéry majú mnoho negatív. Zhoršené ovzdušie je tým najväčším

Retardéry majú pomáhať upokojovať dopravu, prinášajú však rad negatív. Jedným z nich je vyšší hluk v bezprostrednom okolí. Najväčšiu nevýhodu však predstavuje zvýšená produkcia emisií.
Retardéry majú mnoho negatív. Zhoršené ovzdušie je tým najväčším

Z "upokojovania dopravy" sa stal hotový evergreen. Niektoré mestské časti alebo obce akoby razili teóriu, že dopravu je potrebné spomaliť úplne všade. A najlepšie na nulu. Jedným z najčastejšie používaných opatrení sú retardéry. Inštalujú sa aj do ulíc s minimálnou prevádzkou medzi obytnými domami, často v nezmyselnom množstve. Výnimkou nie sú tri retardéry tesne za sebou. Oficiálne má taká vec prinášať vyššiu bezpečnosť prevádzky, ale ako všetko ostatné na svete prináša aj rad negatív.

Začať môžeme napríklad od zhoršeného komfortu posádky automobilov. To je samozrejme vec, ktorá príslušné orgány rozhodujúce o inštalácii retardérov vôbec nezaujíma (máte predsa jazdiť na bicykli alebo v MHD), ale akosi sa zabúda, že autobus sa cez retardér nevznesie a že cez rovnaké prekážky musia jazdiť aj vozidlá záchrannej služby. Niekedy než pacient zdolá v sanitke úsek dlhý jeden kilometer, musí sa vysporiadať hneď s trojicou retardérov. Ten posledný stojí pre istotu tesne pred vjazdom do nemocnice.

retardery-1.jpg

Ďalšou nevýhodou je zvýšený hluk. V miestach, kadiaľ by auto prešlo konštantnou rýchlosťou napríklad 40 km/h, musí spomaliť a zase sa rozbiehať. Takže vodiči podraďujú a motor sa dostáva do vyšších otáčok, kde je hlučnejší. Nakoniec aj samotné prechádzanie retardérov znamená hluk najmä tam, kde niekto uvedomelý dá retardér na trasu autobusu MHD alebo nákladných automobilov. Zbytočné opotrebovanie podvozku už je len takou čerešničkou na torte.

Možno najväčšou ťažkosťou je ale produkcia emisií, čo si mnohí vôbec neuvedomujú. Naopak, sú radi. Veď predsa retardér znamená nižšiu rýchlosť a teda aj vyššiu bezpečnosť. Čo ale presne s emisiami jeden taký retardér urobí, to krásne dokumentuje práca Martina Irwinga z University of Manchester, ktorá bola tento rok prezentovaná na konferencii Harmo18 v Taliansku. Jeho tím vzal bližšie nešpecifikovaný sedemmiestny automobil s dieselovým motorom s objemom dvoch litrov a vybavil ho zariadením pre veľmi rýchlu analýzu výfukových splodín, s ktorým následne vyrazil do ulíc Londýna a Cambridge. Práve vplyv retardérov bol jedným z výsledkov tejto práce.

retardery-2.jpg

Z meraní britských odborníkov je zjavné, že vôbec najväčší vplyv na produkciu emisií v mestách má priamo plynulosť dopravy. Ukazuje to už prvý obrázok s farebným znázornením hodnôt produkovaných emisií NOx testovaného vznetového motora. Z neho sú jasne viditeľné body s podstatne vyššími emisiami. Ide o momenty, kedy vozidlo z nejakého dôvodu akcelerovalo. Príčinou môžu byť semafory alebo práve retardéry.

Bližší pohľad na jednu ulicu ukazuje krásny príklad prehnaného použitia retardérov, kedy sú medzi obytnými domami tri tesne za sebou. Pred každým voz brzdí, takže produkované emisie klesnú takmer na nulu, lenže potom automobily akcelerujú. Preto typicky tesne za retardérom emisie NOx mnohonásobne vzrastú oproti ustálenej jazde. Namerané hodnoty majú vždy dva vrcholy a jeden prepad. Ten pripadá na zmenu prevodového stupňa. Všimnite si tiež, akými rýchlosťami sa vozidlo pohybovalo. Nešlo ani 30 km/h a akcelerovalo len zvoľna (približne o 10 km/h za 5 sekúnd).

retardery-3.jpg

Tretí obrázok ukazuje situáciu na semafore. Tu sa priebeh produkcie emisií samozrejme opakuje, avšak s tým rozdielom, že vozidlo akcelerovalo až na rýchlosť cez 60 km/h, pričom vodič radil dvakrát. Za povšimnutie stojí predovšetkým pokles produkovaných emisií pri konštantnej rychlosti.

retardery-4.jpg

Záver je zrejmý. Ak chceme znížiť znečistenie mestských ulíc, jednou z ciest je zvýšenie plynulosti dopravy. Samozrejme ťažko možno odstrániť všetky semafory, ale obmedzovať inštaláciu retardérov na rozumnú mieru by určite išlo.

Ako je na tom šesťvalcová Kia Stinger s výkonom? O nedostatok koní sa nebojte

Ako je na tom šesťvalcová Kia Stinger s výkonom? O nedostatok koní sa nebojte

Kia Stinger je jednou z najzaujímavejších noviniek tohto roku. V rámci redakčného testu vrcholnej verzie GT sme zmerali aj reálny výkon dvakrát preplňovaného zážihového motora. Šesťvalcový Stinger sa zaradil k tým autám, ktoré na brzde vykázali vyššie ako udávané maximum.

6. 12. 2017 | Dalibor Žák
Test Škoda Karoq 2.0 TDI 110 kW 4×4 DSG: Líder triedy

Test Škoda Karoq 2.0 TDI 110 kW 4×4 DSG: Líder triedy

5. 12. 2017 | Dalibor Žák | 1 příspěvek
Škoda Fabia Combi 1.0 TSI v dlhodobom teste: Pol roka s trojvalcom

Škoda Fabia Combi 1.0 TSI v dlhodobom teste: Pol roka s trojvalcom

Ďalší dlhodobý test bude patriť Škode Fabia Combi. Čaká nás pol roka s novým litrovým trojvalcom 1.0 TSI. Konkrétne ide o verziu s výkonom 81 kW, teda o vrcholnú motorizáciu. Fabia prišla do testu vo výbave Style a s niekoľkými príplatkovými prvkami.

4. 12. 2017 | Dalibor Žák

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY