vytisknout velikost písma Nové meranie spotreby škodí hybridom, myslí si bývalý manažér Fiatu

Elektrinu nečaká príliš svetlá budúcnosť, zatiaľ čo CNG bude prechodné riešenie k palivovým článkom. Diesely ale z ciest nezmiznú, aj keď ich podiel výrazne klesne.
Nové meranie spotreby škodí hybridom, myslí si bývalý manažér Fiatu

Rinaldo Rinaldi pôsobil vo Fiate v rokoch 1985 až 2010 ako šéf vývoja motorov, medzi jeho posledné počiny patrí vývoj bezvačkového systému MultiAir. Môžeme ho považovať aj za otca systému common-rail u dieselov. Teraz sa domnieva, že emisný škandál Volkswagenu vo výsledku neuškodí len dieselom, ale aj hybridom a plug-in hybridom. Pre Automotive News vysvetlil, prečo si to myslí.

Podľa Rinolfiho sú totiž súčasné hybridy a plug-in hybridy (ako ostatne prakticky všetky motory) vyvíjané predovšetkým tak, aby prešli emisnými testami. Reálnym výsledkom spotreby sa nikto nevenuje, pretože dôležitá je tabuľková hodnota.

Chystaný prechod na meranie v reálnej prevádzke a tiež na nový merací cyklus WLTP, ktorý má viac odrážať reálne použitie auta, odhalí slabiny hybridných a benzínovo-elektrických pohonov. Tie totiž budú musieť častejšie pracovať v neefektívnom režime a vykážu oveľa vyššiu spotrebu a emisie.

Podiel dieselov v Európe klesne

Rinolfi odhaduje, že podiel dieselov v Európe klesne do roku 2020 na zhruba 40%. V súčasnosti je to pritom skoro 60%. Myslí si však, že samotný škandál VW na dopyt po Diesel vplyv nemá. Je to norma Euro 6, ktorá podľa neho stojí za poklesom dieselové dopytu, pretože európsky trh stále preferuje menšie a lacnejšie autá a diesely plniace Euro 6 sú veľmi drahé. Nahrádzajú ich downsizované benzínové motory.

Škandál VW povedie len k rýchlejšiemu prechodu na reálnejšie meranie emisií v prevádzke, čo vo výsledku zmení zložení motorového parku nielen v Európe, ale aj vo zvyšku sveta. Rinolfi tiež pripomenul, že sa automobilky vždy snažili "nejakým spôsobom" vojsť do emisných testov v laboratóriu a že reálnym výsledkom sa nikto nevenoval. To vraj nie je žiadna novinka.

Nové testy merania spotreby a emisií vraj najviac uškodia plug-in hybridom, lebo v súčasnom teste NEDC ide auto najprv na elektrinu (na tú zvládne prejsť celý test) a druhýkrát bez elektriny. Výsledok sa jednoducho spriemeruje, preto majú plug-in hybridy absolútne nereálne a nedosiahnuteľné hodnoty spotreby (a emisií).

Rinaldo Rinolfi pripúšťa, že súčasné plug-in hybridy vykazujú o 30 až 40% nižšiu spotrebu v teste ako v skutočnej prevádzke. Reálne meranie spotreby ukáže túto ich slabinu a podľa Rinolfiho o ne nebude taký záujem. V prípade hybridov vraj rozdiel nebude taký veľký, ale súčasné hybridy, ako napríklad Prius, sú stavané hlavne do mestskej premávky a na posúvanie. Na diaľnici, ktoré budú nové testy prikladať veľký význam, sa ich výhoda zmení v nevýhodu.

Budúcnosť? Elektrina nie, vodík a CNG áno

Rinolfi tiež nevidí príliš svetlú budúcnosť pre elektromobily, pretože majú obmedzený dojazd a nízku efektivitu batérií. Síce pripúšťa, že za posledných 25 rokov sa účinnosť akumulátorov približne strojnásobila, ale pre reálne využitie by bolo potrebné ďalšie desať- až pätnásťkrát zvýšenie efektivity.

Oveľa veselšia budúcnosť vraj čaká autá s palivovými článkami na vodík, pretože nevypúšťajú emisie a zároveň nemajú problémy s dojazdom a zdĺhavým tankovaním. Cena palivových článkov bude klesať s rastúcim objemom produkcie a konkurencie.

Rinolfi sa domnieva, že prechodným riešením môže byť CNG. To má o 20 až 25% nižšie emisie CO2 než porovnateľný benzínový motor, o ostatných emisií napríklad dieselov ani nehovoriac. Inak toho vraj ohľadom tradičných piestových motorov s vnútorným spaľovaním už nie je veľmi čo vymyslieť.

Máme premenné časovanie ventilov, priame vstrekovanie, preplňovanie...
Vývoj nových technológií je ale veľmi drahý a automobilkám sa prestáva vyplácať. Cestou je teraz hlavne eliminácia trecích strát a väčší podiel výkonnej výpočtovej techniky na riadenie zapaľovania. Elektronika zrejme časom bude riadiť i ovládanie ventilov, takže motory skutočne prídu definitívne o vačkový hriadeľ.

Seat Leon FR 1.4 TSI ACT v dlhodobom teste: ide pekne, ale Cupra to nie je

Seat Leon FR 1.4 TSI ACT v dlhodobom teste: ide pekne, ale Cupra to nie je

Seat Leon 1.4 TSI 110 kW by mal akcelerovať na 100 km/h za 8 sekúnd. My sme sa nedostali pod 9,5 s. Pokusy o rýchly rozjazd komplikujú obmedzenia otáčok aj nevypínatelná stabilizácia. Porovnanie s SUV Ateca ale ukazuje, že v diaľničnom tempe je hatchback rýchlejší. Z 80 na 120 km/h zrýchľuje Leon lepšie než napríklad roadstery Fiat 124 Spider a Mazda MX-5.

17. 10. 2017 | Dalibor Žák
Test jazdeniek: BMW 525d E60 vs Škoda Octavia III 2.0 TDI

Test jazdeniek: BMW 525d E60 vs Škoda Octavia III 2.0 TDI

Za 10 až 12 tisíc eur je na trhu ojazdených áut mimoriadne dobrý výber. Na dosah sa dostávajú skôr veľmi drahé prémiové vozidlá. Desaťročný bavorák je stále príjemné a hodnotné auto. Moderná Octavia sa ale popri staršom BMW nemusí hanbiť. Zadarmo rozhodne nebude jazdiť ani jeden z týchto vozov.

10. 10. 2017 | Dalibor Žák
Škoda 1101 VO/P vs. Škoda KodiaQ: K obrane vlasti pripravený!

Škoda 1101 VO/P vs. Škoda KodiaQ: K obrane vlasti pripravený!

Škoda VO vznikla na nezmenenom chrbticovom ráme Škody 1101. VO znamená "vojenská otvorená", P "pohotovostná". Počas štyroch rokov vyšlo z českých závodov v Mělníku a Chocni celkom 4237 kusov. Všetku terénnu výbavu tvorila štandardná, 19cm svetlá výška a vyslobodzovacia lopata na boku.

9. 10. 2017 | Dalibor Žák

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY