vytisknout velikost písma Najčastejšie chyby pri riadení auta, ktoré spôsobujú nehody

Pozrite sa na najčastejšie chyby vodičov, kvôli ktorým dochádza k úplne zbytočným dopravným nehodám.
Najčastejšie chyby pri riadení auta, ktoré spôsobujú nehody

K dopravným nehodám nedochádza preto, že by vodiči (len) prekračovali nedovolenú rýchlosť. Ostatne, aj policajná štatistika hovorí jasne: Nedovolená rýchlosť nie je najčastejšou príčinou nehody. Ľudia často búrajú v úplne nepochopiteľných situáciách. Skúsili sme sa zamyslieť nad tým, prečo. Veď rovno by predsa mal vedieť jazdiť každý... Nasledujúci zoznam chýb vychádza predovšetkým z našich skúseností, domnienok a pozorovania okolitej prevádzky. Uvidíte, že niektoré veci, ktoré sa na cestách denne dejú, do seba zapadajú.

Nesprávne nastavená sedačka a volant

Už samotná poloha vodiča za volantom je pre správne a bezpečné riadenie auta absolútne kľúčová. V samostatnom článku o sedení v aute sme si názorne vysvetlili dôležitosť správneho nastavenia sedačky a volantu a aký to má prínos pre bezpečnosť. 

Bezpečnosť | Život šoféra

Aj sedieť za volantom sa musí vedieť. Viete, ako na to?

"Zle nastavené sedadlo a s tým súvisiaca nevhodná poloha vodiča v aute sama o sebe významne zhoršuje schopnosť viesť motorové vozidlo a tým pádom zvyšuje riziko zbytočné dopravné nehody," hovorí Jakub Michalovič, inštruktor školy bezpečnej jazdy. Najmä sa jedná o situácie, kedy musí vodič rýchlo a presne reagovať na náhlu situáciu, ako je napríklad defekt pneumatiky, šmyk alebo zver na ceste.

Nesprávne držanie volantu

So zlou polohou vodiča v sedačke úzko súvisí aj zlé držanie volantu. Ak v aute sedíte správne, je veľmi pravdepodobné, že vás potom vzpriamená poloha v sedačke motivuje aj k pohodlnému a správnemu držaniu volantu v polohe rúk trištvrte na tri. 

Bezpečnosť | Názory | Zaujímavosti | Život šoféra

Poloha rúk na volante je iba jediná správna. Viete, ktorá to je? (1/2)

Držanie volantu jednou rukou znemožňuje vykonávať rýchle úhybné manévre a domotivuje vodiča vo vykonávaní takých nevyhnutných úkonov ako je používanie smeroviek. V prípade neočakávanej situácie spravidla vodič úplne stratí kontrolu nad vozidlom, ak nedrží volant poriadne.

Bezpečnosť | Život šoféra

Poloha rúk na volante je iba jediná správna. Viete, ktorá to je? (2/2)

Nedodržiavanie bezpečnej vzdialenosti

K úplne zbytočným nehodám dochádza v dôsledku nedodržiavania bezpečnej vzdialenosti, kedy sa za sebou autá dostanú do vláčika a idú často s odstupom kratším ako jedna sekunda. Najčastejšie k tomu dochádza na diaľnici pri jazde za pomalším autom v rýchlom pruhu. Pri tom v rýchlosti cez 100 km/h je rozdiel jednej reakčnej sekundy dlhší ako 30 metrov. 

S tým ale súvisí aj tzv. bezmyšlienkovitá jazda, ku ktorej vodič často skĺzne po zdĺhavej a monotónnej jazde po diaľnici ustálenou rýchlosťou. Prestane pozorne sledovať okolie a jednoducho sa zavesí na svetlá pred sebou idúceho auta. Dochádza k zvláštnemu stavu tunelového videnia, keď vodič nevníma nič iné ako práve zadok auta pred sebou. 

Tým vodič nedokáže reagovať na situáciu ďaleko vpredu a akonáhle auto pred ním prudko spomalí, narazí do neho, pretože nestačí ani zareagovať. Síce si plno vodičov ťuká na čelo, keď za nimi niekto neustále vykukuje autom zľava doprava, ale ten vodič sa aspoň snaží zistiť, čo sa deje vpredu.

Nesústredenosť

Veľmi nebezpečná je strata sústredenia. Najčastejšie k nej dochádza opäť pri ustálenej jazde po diaľnici alebo keď je slabšia prevádzka. Dochádza k tomu ale aj pri počúvaní hlasnej hudby, sledovaní navigácie, telefonovaní alebo pri diskusii so spolujazdcom. 

Stav, kedy vodič úplne prestane vnímať prevádzku a úplne sa ponorí do hovoru, počúvanie hudby alebo vlastných myšlienok, sa v mnohom podobá mikrospánku. To sú presne tie situácie, kedy človek ladí rádio alebo navigáciu a prejde do protismeru pod kamión...

Pomalá jazda a jazda ľavým či prostredným pruhom

Všetko súvisí so všetkým a práve stav, keď sa vodič usadí v prostrednom pruhu na diaľnici a ďalej ide svojich deväťdesiat ja jasný dôkaz nielen úplné ignorancie, ale toho, že je myšlienkami niekde úplne inde a nie pri riadení auta. Ak chce niekto cestou z práce filozofovať, nech si jazdí hromadnou dopravou. 

Vodič zotrvávajúci v prostrednom alebo ľavom pruhu predovšetkým vytvára problém pre rýchlejšie autá. Niektorí sa domnievajú, že keď idú tachometrových 130 km/h, že ich nikto nemá právo predbiehať, ale musí si uvedomiť, že oni po prvé nemajú právomoc hodnotiť, kto ide rýchlejšie (to smie len polícia), po druhé nemajú presne ukazujúci tachometer (často idú v skutočnosti menej ako 120 km/h) a po tretie sa dopúšťajú sami priestupku, pretože v prostrednom a ľavom pruhu sa smie jazdiť len pri predbiehaní alebo súbežnej jazde v kolóne.

Nepredvídateľné správanie

A presne na tých vodičov, ktorí blokujú rýchlejší pruh, práve rýchlejší vodiči reagujú v celku nervózne a agresívne, predbiehajú ich sprava, všemožne myškujú a stres presúvajú na ostatných. A práve toto je tiež častá chyba, aj keď bohužiaľ nepríjemne vynútená. 

Kľučkovanie v prevádzke je neobvyklé a neštandardné a plno nepozorných vodičov to vyvedie z miery, zľaknú sa a šliapnu na brzdu alebo strhnú volant. Áno, to sú tí, ktorí sú nepozorní a nesústredení. A tí, ktorí za nimi idú bezmyšlienkovite v závese, do nich narazia. Vidíte, ako nám to celé pekne zapadá? A pri tom sme začali u vodiča, ktorý ide pomaly v ľavom pruhu... 

Nepredvídateľné je aj odbočovanie bez smeroviek, čo je nepríjemné predovšetkým na veľmi frekventovaných križovatkách, ale aj na diaľnici a všade tam, kde je potreba dať dopredu vedieť o svojich zámeroch ostatným účastníkom premávky, teda aj cyklistom a chodcom.

Neschopnosť vytvoriť priestor pre chybu ostatným

K zbytočným nehodám dochádza aj kvôli tomu, že vodiči na ceste nespolupracujú a predovšetkým si nevedia navzájom urobiť miesto. Ono sa dá pochopiť, že niekto nechce niekoho pustiť, keď stojí v kolóne a iný vodič sa napcháva na jeho miesto, ale zbytočne sa tým zvyšuje stres. On sa vám tam skôr či neskôr aj tak napchá. 

Chybovať nakoniec môžeme každý a každý sa môžeme v určitom okamihu rozhodnúť zle. Napríklad také zle odhadnuté predbiehanie je síce hrubý priestupok, ale často to nemusí skončiť škaredou nehodou, keby vodiči idúci za pomalým nákladným autom proste nechali trochu miesta pre toho, kto by sa potreboval do vzniknutej medzery napchať.

Oplácanie, agresívne správanie a tlačenie na ostatných

A rozhodne nemá zmysel sa ostatným vodičom pomstiť alebo im niečo oplácať, napríklad vybrzďováním. Pokojne si nahlas zanadávajte, uľaví sa vám. Síce je slušné sa za chybu ospravedlniť, ale keď to niekto neurobí, proste nad tým mávne rukou. Tým skôr, keď na takého vodiča budete trúbiť a blikať, ešte vás schválne vybrzdí.

Zvyčajne si totiž obaja myslíte, že vy ste v práve a nie ten druhý. Preto nechávajte ostatným trochu miesta a tolerujte občas nepochopiteľné správanie. Iste, tiež nás štvú ľudia, ktorí nám vojdú pred auto a musíme prudko brzdiť, ale už sa to stalo a nemá zmysel to ešte zhoršovať. Navyše nikdy neviete, prečo sa ten dotyčný v inom aute ponáhľa a tlačí sa dopredu. Vezie ženu do pôrodnice? Vyhrážajú sa mu smrťou? 

Rovnako tak ničomu nepomôžete, keď budete tlačiť na pomalšieho vodiča. Oni spravidla rýchlejšie nepôjdu a tým skôr vám buď na truc ešte spomalia, alebo ich donútite k chybe, dostanú šmyk a vezmú vás do zvodidiel so sebou.

Spoliehanie sa na elektronických asistentov

K neduhom modernej doby patrí prílišné spoliehanie sa na záchrannú elektroniku, najmä potom na ABS, ESP, pohon všetkých kolies a ďalšie vymoženosti. Problém je v tom, že sami vodiči sa príliš nezaujímajú o to, ako dané systémy fungujú. "Napríklad systém ESP nerieši problém za vás, len vám pomôže ho lepšie zvládnuť. Vodič mu k tomu musí dať pokyn svojou správnu reakciou! " Upozorňuje Michalovič zo školy bezpečnej jazdy. 

Preto potom stretnete vodiča, ktorý aj v prudkom lejaku ide po diaľnici sto päťdesiat, aby o pár kilometrov neskôr skončil v šmyku a vo zvodidlách a následne pobehoval okolo rozbitého auta a vykrikoval: "Veď mám štvorkolku s ESP a ABS! Ako sa to mohlo stať?"

Pohon všetkých kolies vás neurobí rýchlejšími (neťahajte sem teraz Nissan GT-R na okruhu s lepivými pneumatikami) a stabilizačný systém už vôbec nie. Žiadna elektronika nedokáže ohnúť fyzikálne zákony a keď jednoducho preženiete nájazdovú rýchlosť do zákruty, je neskoro. Stabilizácia možno zaručí to, že sa neroztočíte a netrafíte ten obrí strom bokom, ale čelne, takže máte väčšiu šancu na prežitie. V prove auta sú lepšie deformačné zóny.

Neochota poznať svoje limity a limity svojho auta

Lenže kde tieto fyzikálne limity auta ležia? To plno ľudí jednoducho nevie. Vodiči sa odmietajú ďalej zlepšovať a pracovať na sebe. Nechcú poznať skutočné schopnosti svojho auta a nevedia, čo robiť, keď sa dostanú do problémov. Hovoria si, že to jednoducho nepotrebujú, že jazdia len do práce a s rodinou na výlet a že nemusia vedieť, ako sa zvláda nedotáčavý alebo pretáčavý šmyk. A že oni majú štvorkolku s ESP a že teda nikdy žiadny šmyk nedostanú... 

Bohužiaľ nikto nie je motivovaný k tomu, aby na sebe pracoval. To, že si zaplatíte kurz bezpečnej jazdy niekde na tréningovom polygóne vám lacnejšie poistenie alebo snáď benevolentnejší prístup polície pri riešení dopravných priestupkov neprinesie. "Ale ide vám vážne o toto? Čo zdravie vaše a vašich cestujúcich? Nie je dôležitejšie? V kurzoch bezpečnej jazdy sa zoznámite s celým radom krízových momentov za úplne bezpečných podmienok. Vyskúšate si ako reaguje vaše auto, ale hlavne ako reagujete vy ako vodiči," vysvetľuje prínos takéhoto tréningu Jakub Michalovič.

Hyundai Ioniq Electric vs. Nissan Leaf vs. BMW i3: Kto dôjde najďalej?

Hyundai Ioniq Electric vs. Nissan Leaf vs. BMW i3: Kto dôjde najďalej?

Modely Nissan Leaf a BMW i3 sa aktuálne ponúkajú s posilnenými batériami. Okrem toho si záujemca o elektrický automobil môže kúpiť aj úplne nový Hyundai Ioniq Electric. Nissan sľubuje dojazd až 250 km, BMW dokonca 300 km a Hyundai "viac ako 280 km". So všetkými troma elektromobilmi sme vyskúšali jednu trasu a zistili, kto ujde najviac. Kvôli profilu trasy a hlavne kvôli počasiu sme sa ani s jedným z tejto trojice cez 200 km nedostali.

6. 12. 2016 | Dalibor Žák
BMW M2 Coupé vs. Porsche Cayman: Juniorská extraliga

BMW M2 Coupé vs. Porsche Cayman

Návrat ku koreňom. Novodobá E46 M3. Najšoférskejšie BMW. Tak a podobne sa písalo o novom BMW M2 ešte predtým, ako ktokoľvek z ľudí mimo automobilku zasadol za jeho volant. Ako by si do neho chcelo tvrdé jadro najvernejších aj širšia komunita motoristických nadšencov premietnuť priania a očakávania, ktoré aktuálne produkcia značky BMW napĺňa len čiastočne alebo vôbec.

22. 11. 2016 | Dalibor Žák
Zmerali sme Škodu KodiaQ: ako zrýchľuje a koľko priestoru ponúka?

Škoda KodiaQ

Prvýkrát sme sa odviezli s novou Škodou KodiaQ. Na medzinárodnej prezentácii sme vyskúšali motorizácie 2.0 TDI 140 kW 4 × 4 DSG a 1.4 TSI 110 kW DSG.

19. 11. 2016 | Dalibor Žák

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY