vytisknout velikost písma Mercedes 190 (W110) „Heckflosse“ (1961): predchodca triedy E

Predobrazom dnešnej strednej radu Mercedes-Benz triedy E sa stal pred viac ako 50 rokmi model W110. Ihneď dostal prezývku "heckflosse", ktorú mu vydobylo tvarovanie zadných nárazníkov s náznakom v tej dobe populárnych plutiev.
Mercedes 190 (W110) „Heckflosse“ (1961): predchodca triedy E
Zoznam kapitol
  1. Prapôvod dnešnej triedy E, Auto postavené okolo interiéru, Plutvy pre ľahšie cúvanie
  2. Rozpoznávacie znaky, Modernizácia v roku 1965, Technické údaje

Prapôvod dnešnej triedy E

Rad W110 s lacnejšími, štvorvalcovými motormi sa verejnosti predstavil v apríli roku 1961 v podobe sedanov 190 a 190D a nahradil typy W120 a W121. V polovici roka 1965 došlo k jeho čiastkovej modernizácii, kedy sa zároveň značenie zmenilo na 200 a 200D (písmeno D značilo použitie vznetových motorov, ktorých rozšírenie aj do drahších áut je zásluhou tiež značky Mercedes-Benz).

Mercedes W110 1961 1.jpgMercedes W110 1961 2.jpgMercedes W110 1961 3.jpg
Prvé vozidlá rady MB W110 mali smerovky na hornej hrane predných blatníkov, vľavo v jednom celku so spätným zrkadielkom

V rovnakej dobe sa v ponuke objavilo šesťvalcové prevedenie 230, ale vozne radu W110 sa potom vyrábali len do roku 1968, kedy na ich miesto v továrni v Sindelfingene nastúpila úplne nová generácia W115 so základnými typmi 220 a 220D. Napriek tomu je dnes "heckflosse" v hierarchii značky Mercedes-Benz považovaný za prelomový model.

Stanovil totiž dodnes platné kritériá stuttgartskej strednej triedy, navyše išlo o vôbec prvý Mercedes, ktorý bol v rozsiahlej miere skúšaný nárazovými testami, aby posádke poskytol čo najlepšiu ochranu v prípade havárie. Bola to doba veľkého rozmachu značky Mercedes-Benz, kedy jej výrobky začali zaplavovať nové trhy vrátane tých amerických. Počas deviatich rokov teda vznikol milión vozidiel radu W110. Ale vráťme sa späť na začiatok.

Mercedes W110 int 2.jpgMercedes W110 int 3.jpgMercedes W110 int 4.jpg
K dispozícii mohol byť na palube aj telefón

V roku 1956 dostal šéfkonštruktér Fritz Nallinger za úlohu navrhnúť "auto strednej triedy". V dňoch 13., 17. a 18. septembra toho istého roku prebiehali v Stuttgarte intenzívne rokovania o jeho podobe. Nallinger dostal jasné propozície: automobil má pôsobiť nadčasovo a zľahka taliansky, ale pri zachovaní jasnej náležitosti k značke Mercedes-Benz.

Auto postavené okolo interiéru

Voz mal disponovať bezpečnou karosériou s akousi ochrannou klietkou okolo posádky a jeho vznik bude prebiehať "zvnútra von", teda od interiéru ku karosérii. Podľa týchto požiadaviek sa rozbehol vývoj vo všetkých oddeleniach Mercedesu. Tím Jozefa Müllera sa pustil do výberu a úprav existujúcich pohonných jednotiek, Rudolf Uhlenhaut so svojimi kolegami sa zamerali na rekonštrukciu podvozku vrátane vývoja úplne novej brzdovej sústavy a Karl Wilfert sa pustil do stavby bezpečnej karosérie.

Bez zaujímavosti nie je, že v jeho tíme vtedy začínal dnes už preslávený stylista Bruno Sacco, ktorý sa stal v roku 1974 šéfkonštruktérom u Daimleru a až do svojho odchodu (1999) bol zodpovedný za vzhľad každého osobného i úžitkového Mercedesu. Základné tvary nového vozidla boli načrtnuté v priebehu roka 1957 a už v januári roka nasledujúceho na cesty vyšli prvé, ručne postavené skúšobné prototypy.

Mercedes W110 1965  200D.jpgMercedes W110 1965  200D 1.jpg
Mercedes-Benz 200D z roku 1965

Počas niekoľkých mesiacov najazdili dohromady cez 3 milióny kilometrov v rozmanitých prevádzkových podmienkach. Tieto skúšobné jazdy nezostali bokom záujmu zvedavých novinárov, ktorých nezmiatli falošné svetlá ani mätúcim dojmom pôsobiace oválne masky chladičov. Z času týchto jazdných skúšok preto pochádza celá rada viac či menej kvalitných špionážnych snímok, na ktorých sa výhradne tmavo zelene lakované prototypy objavovali najčastejšie v spoločnosti vozov Mercedes - Benz z vtedajšej bežnej produkcie.

Ešte na začiatku roku 1959 koncern Daimler vehementne popieral špekulácie o príprave novej modelovej rady, ale v januári toho roku páni Nallinger, Uhlenhaut, Müller a Wilfert zasadli za volanty prototypov a vyrazili na spoločnú skúšobnú jazdu zo Stuttgartu cez Alpy do Naples, aby osobne odskúšali, či sú vozidlá W110 pripravené pre sériovú výrobu. Stroje sa osvedčili a nič nebránilo ich premiére už na frankfurtskom autosalóne v nasledujúcom roku.

Plutvy pre ľahšie cúvanie

Nové Mercedesy W110 v sebe spájali vplyvy vtedajších talianskych karosárov, najmä Pininfarinových stavieb Fiat 1800/2100 či Peugeotu 404, avšak ani vplyvmi dominantnej americkej školy nezostali nepovšimnuté a prejavili sa najmä vo zvýraznených "plutvách" na hranách zadných blatníkov a chrómovaných doplnkoch. Pravdou ale zostáva, že Wilfertovmu tímu podarilo nielen skĺbiť európske a americke štýly, ale zároveň ich doplniť špecifickými črtami značky Mercedes-Benz v dokonalej a vyváženej harmónii.

Mercedes W110 1961 4.jpgMercedes W110 1967 230.jpg
Porovnanie zadných častí karosérie: vľavo pôvodné prevedenie z roku 1961, vpravo modernizovaná verzia z roku 1967

O "plutvách" pritom zástupcovia Mercedesu tvrdili, že ide o prvky primárne uľahčujúce vodičovi orientáciu pri cúvaní, však podobnosť s rysmi amerických vozov bola až príliš viditeľná. Výroba vozidiel Mercedes - Benz 190 a 190D bola zahájená v júni roku 1961. Zvlášť u vodičov taxislužieb sa nové stroje tešili výraznému záujmu, oproti starším vozidlám 190D sa vyznačovali výkonnejším vznetovým motorom OM621, ale predovšetkým citeľne priestornejším priestorom pre cestujúcich a ich batožinu.

Zvonku, predovšetkým teda z profilu, nebolo vozidlá 190 od verzií 220 vôbec jednoduché rozoznať. Zdieľali dokonca aj rovnaká lisovaná plechové disky s jednoduchými lakovanými pokrievkami. Ak bola karoséria opatrená dvojfarebným lakom, bola pokrievka zvyčajne sfarbená v odtieni zodpovedajúcemu hornej časti karosérie. Pomerne citeľne sa však líšil predok, jednoduché paraboly svetlometov aj prosté nárazníky do značnej miery pripomínali vozy predchádzajúcej generácie.

Za príplatok sa dodávali predné hmlové svetlá montované priamo pod hlavné svetlomety a po roku 1962 bol ich tvar mierne zaoblený. Prvé vozidlá mali bočné smerovky umiestnené na predných blatníkoch a spätné zrkadlá prichytené k nim, po roku 1963 sa však zrkadlá presunuli na dvere, takže boli vodičovi ľahšie po ruke. U neskorších vozov W110 sa potom blinkre presťahovali do miest pod prednými svetlami.

Sledujte AutoMag na Facebooku Ďalšia kapitola
Dlho očakávaný test: Porsche Macan 2.0T

Dlho očakávaný test: Porsche Macan 2.0T

Nájdu sa mnohí, ktorí odošlú Porsche kvôli štvorvalcovému crossoveru kade ľahšie. Faktom ale je, že toto auto svoj predajný zmysel má a funguje veľmi dobre.

včera | Dalibor Žák
Test jazdenky: Volkswagen Golf VII je skvelý, ale dieselu by sme sa vyhli

Test jazdenky: Volkswagen Golf VII

Ak vás moderný Golf VII láka ako ojazdené auto, dobre si rozmyslite, čo chcete.

včera | Dalibor Žák
Test Mercedes-Benz AMG GT R

Test Mercedes-Benz AMG GT R

Možno prišiel z pekla, ale tých menej šťastlivcov, ktorí si ho budú môcť kúpiť, odvezie rovno do vodičského raja.

20. 6. 2017 | Dalibor Žák

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY