vytisknout velikost písma Mercedes 190 (W110) „Heckflosse“ (1961): predchodca triedy E

Predobrazom dnešnej strednej radu Mercedes-Benz triedy E sa stal pred viac ako 50 rokmi model W110. Ihneď dostal prezývku "heckflosse", ktorú mu vydobylo tvarovanie zadných nárazníkov s náznakom v tej dobe populárnych plutiev.
Mercedes 190 (W110) „Heckflosse“ (1961): predchodca triedy E
Zoznam kapitol
  1. Prapôvod dnešnej triedy E, Auto postavené okolo interiéru, Plutvy pre ľahšie cúvanie
  2. Rozpoznávacie znaky, Modernizácia v roku 1965, Technické údaje

Prapôvod dnešnej triedy E

Rad W110 s lacnejšími, štvorvalcovými motormi sa verejnosti predstavil v apríli roku 1961 v podobe sedanov 190 a 190D a nahradil typy W120 a W121. V polovici roka 1965 došlo k jeho čiastkovej modernizácii, kedy sa zároveň značenie zmenilo na 200 a 200D (písmeno D značilo použitie vznetových motorov, ktorých rozšírenie aj do drahších áut je zásluhou tiež značky Mercedes-Benz).

Mercedes W110 1961 1.jpgMercedes W110 1961 2.jpgMercedes W110 1961 3.jpg
Prvé vozidlá rady MB W110 mali smerovky na hornej hrane predných blatníkov, vľavo v jednom celku so spätným zrkadielkom

V rovnakej dobe sa v ponuke objavilo šesťvalcové prevedenie 230, ale vozne radu W110 sa potom vyrábali len do roku 1968, kedy na ich miesto v továrni v Sindelfingene nastúpila úplne nová generácia W115 so základnými typmi 220 a 220D. Napriek tomu je dnes "heckflosse" v hierarchii značky Mercedes-Benz považovaný za prelomový model.

Stanovil totiž dodnes platné kritériá stuttgartskej strednej triedy, navyše išlo o vôbec prvý Mercedes, ktorý bol v rozsiahlej miere skúšaný nárazovými testami, aby posádke poskytol čo najlepšiu ochranu v prípade havárie. Bola to doba veľkého rozmachu značky Mercedes-Benz, kedy jej výrobky začali zaplavovať nové trhy vrátane tých amerických. Počas deviatich rokov teda vznikol milión vozidiel radu W110. Ale vráťme sa späť na začiatok.

Mercedes W110 int 2.jpgMercedes W110 int 3.jpgMercedes W110 int 4.jpg
K dispozícii mohol byť na palube aj telefón

V roku 1956 dostal šéfkonštruktér Fritz Nallinger za úlohu navrhnúť "auto strednej triedy". V dňoch 13., 17. a 18. septembra toho istého roku prebiehali v Stuttgarte intenzívne rokovania o jeho podobe. Nallinger dostal jasné propozície: automobil má pôsobiť nadčasovo a zľahka taliansky, ale pri zachovaní jasnej náležitosti k značke Mercedes-Benz.

Auto postavené okolo interiéru

Voz mal disponovať bezpečnou karosériou s akousi ochrannou klietkou okolo posádky a jeho vznik bude prebiehať "zvnútra von", teda od interiéru ku karosérii. Podľa týchto požiadaviek sa rozbehol vývoj vo všetkých oddeleniach Mercedesu. Tím Jozefa Müllera sa pustil do výberu a úprav existujúcich pohonných jednotiek, Rudolf Uhlenhaut so svojimi kolegami sa zamerali na rekonštrukciu podvozku vrátane vývoja úplne novej brzdovej sústavy a Karl Wilfert sa pustil do stavby bezpečnej karosérie.

Bez zaujímavosti nie je, že v jeho tíme vtedy začínal dnes už preslávený stylista Bruno Sacco, ktorý sa stal v roku 1974 šéfkonštruktérom u Daimleru a až do svojho odchodu (1999) bol zodpovedný za vzhľad každého osobného i úžitkového Mercedesu. Základné tvary nového vozidla boli načrtnuté v priebehu roka 1957 a už v januári roka nasledujúceho na cesty vyšli prvé, ručne postavené skúšobné prototypy.

Mercedes W110 1965  200D.jpgMercedes W110 1965  200D 1.jpg
Mercedes-Benz 200D z roku 1965

Počas niekoľkých mesiacov najazdili dohromady cez 3 milióny kilometrov v rozmanitých prevádzkových podmienkach. Tieto skúšobné jazdy nezostali bokom záujmu zvedavých novinárov, ktorých nezmiatli falošné svetlá ani mätúcim dojmom pôsobiace oválne masky chladičov. Z času týchto jazdných skúšok preto pochádza celá rada viac či menej kvalitných špionážnych snímok, na ktorých sa výhradne tmavo zelene lakované prototypy objavovali najčastejšie v spoločnosti vozov Mercedes - Benz z vtedajšej bežnej produkcie.

Ešte na začiatku roku 1959 koncern Daimler vehementne popieral špekulácie o príprave novej modelovej rady, ale v januári toho roku páni Nallinger, Uhlenhaut, Müller a Wilfert zasadli za volanty prototypov a vyrazili na spoločnú skúšobnú jazdu zo Stuttgartu cez Alpy do Naples, aby osobne odskúšali, či sú vozidlá W110 pripravené pre sériovú výrobu. Stroje sa osvedčili a nič nebránilo ich premiére už na frankfurtskom autosalóne v nasledujúcom roku.

Plutvy pre ľahšie cúvanie

Nové Mercedesy W110 v sebe spájali vplyvy vtedajších talianskych karosárov, najmä Pininfarinových stavieb Fiat 1800/2100 či Peugeotu 404, avšak ani vplyvmi dominantnej americkej školy nezostali nepovšimnuté a prejavili sa najmä vo zvýraznených "plutvách" na hranách zadných blatníkov a chrómovaných doplnkoch. Pravdou ale zostáva, že Wilfertovmu tímu podarilo nielen skĺbiť európske a americke štýly, ale zároveň ich doplniť špecifickými črtami značky Mercedes-Benz v dokonalej a vyváženej harmónii.

Mercedes W110 1961 4.jpgMercedes W110 1967 230.jpg
Porovnanie zadných častí karosérie: vľavo pôvodné prevedenie z roku 1961, vpravo modernizovaná verzia z roku 1967

O "plutvách" pritom zástupcovia Mercedesu tvrdili, že ide o prvky primárne uľahčujúce vodičovi orientáciu pri cúvaní, však podobnosť s rysmi amerických vozov bola až príliš viditeľná. Výroba vozidiel Mercedes - Benz 190 a 190D bola zahájená v júni roku 1961. Zvlášť u vodičov taxislužieb sa nové stroje tešili výraznému záujmu, oproti starším vozidlám 190D sa vyznačovali výkonnejším vznetovým motorom OM621, ale predovšetkým citeľne priestornejším priestorom pre cestujúcich a ich batožinu.

Zvonku, predovšetkým teda z profilu, nebolo vozidlá 190 od verzií 220 vôbec jednoduché rozoznať. Zdieľali dokonca aj rovnaká lisovaná plechové disky s jednoduchými lakovanými pokrievkami. Ak bola karoséria opatrená dvojfarebným lakom, bola pokrievka zvyčajne sfarbená v odtieni zodpovedajúcemu hornej časti karosérie. Pomerne citeľne sa však líšil predok, jednoduché paraboly svetlometov aj prosté nárazníky do značnej miery pripomínali vozy predchádzajúcej generácie.

Za príplatok sa dodávali predné hmlové svetlá montované priamo pod hlavné svetlomety a po roku 1962 bol ich tvar mierne zaoblený. Prvé vozidlá mali bočné smerovky umiestnené na predných blatníkoch a spätné zrkadlá prichytené k nim, po roku 1963 sa však zrkadlá presunuli na dvere, takže boli vodičovi ľahšie po ruke. U neskorších vozov W110 sa potom blinkre presťahovali do miest pod prednými svetlami.

Sledujte AutoMag na Facebooku Ďalšia kapitola
Hyundai Ioniq Electric vs. Nissan Leaf vs. BMW i3: Kto dôjde najďalej?

Hyundai Ioniq Electric vs. Nissan Leaf vs. BMW i3: Kto dôjde najďalej?

Modely Nissan Leaf a BMW i3 sa aktuálne ponúkajú s posilnenými batériami. Okrem toho si záujemca o elektrický automobil môže kúpiť aj úplne nový Hyundai Ioniq Electric. Nissan sľubuje dojazd až 250 km, BMW dokonca 300 km a Hyundai "viac ako 280 km". So všetkými troma elektromobilmi sme vyskúšali jednu trasu a zistili, kto ujde najviac. Kvôli profilu trasy a hlavne kvôli počasiu sme sa ani s jedným z tejto trojice cez 200 km nedostali.

6. 12. 2016 | Dalibor Žák
BMW M2 Coupé vs. Porsche Cayman: Juniorská extraliga

BMW M2 Coupé vs. Porsche Cayman

Návrat ku koreňom. Novodobá E46 M3. Najšoférskejšie BMW. Tak a podobne sa písalo o novom BMW M2 ešte predtým, ako ktokoľvek z ľudí mimo automobilku zasadol za jeho volant. Ako by si do neho chcelo tvrdé jadro najvernejších aj širšia komunita motoristických nadšencov premietnuť priania a očakávania, ktoré aktuálne produkcia značky BMW napĺňa len čiastočne alebo vôbec.

22. 11. 2016 | Dalibor Žák
Zmerali sme Škodu KodiaQ: ako zrýchľuje a koľko priestoru ponúka?

Škoda KodiaQ

Prvýkrát sme sa odviezli s novou Škodou KodiaQ. Na medzinárodnej prezentácii sme vyskúšali motorizácie 2.0 TDI 140 kW 4 × 4 DSG a 1.4 TSI 110 kW DSG.

19. 11. 2016 | Dalibor Žák

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY