vytisknout velikost písma Honda Jazz/City (1981-1986): Hudodbné meno nepatrilo len MPV

Honda Jazz je synonymom pre malé auto s prvkami MPV a úžasnou variabilitou interiéru. Prvýkrát sa názov objavil ale na úplne inom aute: európskej verzii modelu City začiatkom 80. rokov.
Honda Jazz/City (1981-1986): Hudodbné meno nepatrilo len MPV
Zoznam kapitol
  1. Malé auto, ale nie kei car; skúter vo výbave; Turbo a kabrio
  2. Buldog s medzichladičom; Asymetrická modernizácia
  3. Kompletná fotogaléria

Meno Jazz síce niesli dokonca aj skútre a dvojča u nás dobre známeho modelu Opel Frontera, ale my sa podrobne pozrieme na ten, ktorý sa na starom kontinente predával v rokoch 1982-1986. Doma mu hovorili City, ale v západnej Európe narazila Honda na práva Opelu.

Malé auto, ale nie kei car

V krajine vzniku bola Honda City s kódom AA predstavená v novembri 1981. Išlo o malé, len 3,38 m dlhé, 1,57 m široké a 1,47 m vysoké hranaté autíčko sympatických tvarov, najmenší model v vtedajšej ponuke. Nebol to však kei car, pretože sa pod kapotou nenachádzal trojvalec 0,66 l.

1981wp.ru_honda_city_3.jpg1981wp.ru_honda_city_e_3.jpg1981wp.ru_honda_city_e_6.jpg
1981wp.ru_honda_city_e_4.jpg1981wp.ru_honda_city_e_5.jpg1981wp.ru_honda_city_e_7.jpg
Pôvodná Honda City bola trojdverový hatchback poháňaný motorom s objemom 1,2 l

Trojdverový hatchback bol poháňaný štvortaktným radovým kvapalinou chladeným štvorvalcom série ER o objeme 1231 cm3. Celohliníkový motor mal rozvod OHC, trojventilovú techniku, riadené spaľovanie CVCC-II (už vtedy sa dbalo na emisie), vačkový hriadeľ poháňaný ozubeným remeňom a päťkrát uložený kľukový hriadeľ. Palivo dodával ešte dvojitý spádový karburátor Keihin. Auto vyznávalo koncepciu "všetko vpredu", pohonná jednotka bola umiestnená logicky naprieč.

Prevedenie s dvojstupňovou (!) samočinnou prevodovkou Hondamatic dávalo 46 kW/5000 min-1 a 98 Nm/3000 min-1, v spojení s manuálnym "štvortaktom" sa chválilo maximálnymi 49 kW posadenými o 500 otáčok vyššie. Rovnaká hodnota krútiaceho momentu bola v ponuke v 3,5 tisícoch.

1981wp.ru_honda_city_r_1.jpg1981wp.ru_honda_city_r_2.jpg1981wp.ru_honda_city_r_6.jpg
Do miniatúrnej karosérie Hondy City sa zmestili štyria cestujúci
Podvozok mal rázvor 2220 mm a rozchod všetkých kolies 1370 mm. Predná náprava využívala priečne i pozdĺžne ramená a tradičné vzpery McPherson, zadné potom iba priečne a vzpery. O komfort sa starali vinuté pružiny a teleskopické tlmiče, spomaľovanie zaisťovali kotúče a bubny a ovládateľnosť ľahučkých áut zaisťovalo hrebeňové riadenie.
Kabína vďaka hranatým vonkajším tvarom poskytovala slušný priestor štvorici cestujúcich, konštruktérom sa podarilo výborne využiť obstavaný priestor.

Vo výbave bol aj skúter

V rokoch 1981-1983 Honda dodávala k City aj skladací skútrík Motocompo, ktorý sa vošiel do kufra so slušnými 260 l, automobilka však udávala objem pri naložení až po strechu. Prevedenie Manhattan Roof ju malo ešte o 10 cm zvýšenú. Ekonomické varianty sa volali E, športové zase R.

Úžitkové verzie Pro dostali vlastný kód VF, existovali ako dvoj- aj štvormiestne. Spočiatku sa museli uspokojiť s 45 kW, 96 Nm, len štvorstupňovými prevodovkami (inak sa dali za príplatok kúpiť i päťstupňové) a dokonca manuálnym sytičom! Vážili ale zase zo všetkých najmenej: naozaj muších 635 kg.

V Európe sa autíčko pod názvom Jazz začalo predávať v roku 1982. Prečo zmena mena? Označenie City mal registrovaný Opel pre hatchback Kadett. Základná verzia ponúkla len 33 kW/4500 min-1 a 82 Nm v najvyšších 2500 otáčkach, výkonnejšia aspoň 41 kW.

1982wp.ru_honda_city_turbo_11982.jpg1982wp.ru_honda_city_turbo_2.jpg1982wp.ru_honda_city_turbo_3.jpg1982wp.ru_honda_city_turbo_7.jpeg1982wp.ru_honda_city_turbo_8.jpg1982wp.ru_honda_city_turbo_9.jpgUž v roku 1982 uviedla Honda na trh ostré City Turbo, ktorého poznávacím znamením bola nesúmerná maska chladiča; duchovným otcom projektu bol syn Soichira Hondu

Slabší motor v kombinácii so štvorstupňovým manuálom spotreboval v priemere 6,4 l benzínu, najväčšia rýchlosť 135 km/h aj akcelerácia z pokoja na stovku za 18,2 s zodpovedala skôr mestskému zameranie sedemstokilovému mini.

Dvanásťpalcové kolieska s pneumatikami šírky 145 mm konieckoncov ani žiadne veľké pretekanie nepripúšťali. Bohužiaľ, Jazz bol príliš drahý na to, aby sa proti konkurencii na starom kontinente mohol presadiť. City však na domácom trhu zaznamenalo veľmi slušnú odozvu.

Turbo a kabriolet

Vráťme sa ale späť do Krajiny vychádzajúceho slnka, ktorá sa divokejších variantov dočkala. A akých! V septembri 1982 sa objavila prvá naozaj športová verzia Turbo s hmlovkami, asymetrickou mriežkou chladiča (tú neskôr prevzali inovované modely po modernizácii), hrbom na kapote, malým hrubým trojramenným volantom a digitálnym prístrojovým štítom s rýchlomerom, otáčkomerom a ukazovateľom plniaceho tlaku turbodúchadla.

Prední cestujúci si hoveli v sčasti kožou čalúnených sedačkách. Tvrdší podvozok stále s nezávislým zavesením všetkých kolies používal na oboch nápravách stabilizátory, predné kotúčové brzdy mali dokonca vnútorné chladenie. A motor?

Ten dával vďaka turbodúchadlu IHI RHB51 celých 74 kW v 5500 min-1 a na predné kolesá sa prenášalo 147 Nm pri 3000 otáčkach. Raketa na maličkých dvanásťpalcových kolesách s obutím 165/70 zvládla stovku za 8,6 s a išla šialených 179 km/h.

1984wp.ru_honda_city_cabriolet_10.jpg1984wp.ru_honda_city_cabriolet_11.jpg1984wp.ru_honda_city_cabriolet_12.jpg
1984wp.ru_honda_city_cabriolet_5.jpg1984wp.ru_honda_city_cabriolet_9.jpg1984wp.ru_honda_city_cabriolet_7.jpgRovnako ako Turbo niesol aj kabriolet továrenský kód FA; obidve verzie nabrali na dĺžke 40 mm a na šírke 55 mm, pretože dostali aj väčší rozchod (vpredu o 30, vzadu o 20 mm)

Motor mal hlavu zo zliatiny hliníka a titánu a horčíkové ventilové veká. Palivo už nedodával karburátor, ale vstrekovanie PGM-FI a spolu s riadiacou jednotkou sa staralo o minimálne oneskorenie turbodúchadla. Ukážka špičkovej techniky v malom balení... Nečudujme sa, City Turbo bolo totiž dieťatkom Hirotoshiho Hondu, syna Soichira a zakladateľa Mugena. Odtiaľ teda vial vietor!

Dve vozidlá ešte pred začiatkom sériovej výroby absolvovali cestu zo Sicílie až na sever Európy, do nórskeho Karasjoka. 10-tisíc kilometrov zvládli bez problémov...

Sledujte AutoMag na Facebooku Ďalšia kapitola
Porsche Panamera 4S Diesel na brzde: Čo keď chýba elektrický kompresor?

Porsche Panamera 4S Diesel na brzde: Čo keď chýba elektrický kompresor?

Po Audi SQ7 sme zmerali reálny výkon rovnakého motora použitého v Porsche Panamera 4S Diesel. Obe jednotky sa ale líšia systémom preplňovania. Panamera nemá elektrický kompresor. Absencia elektrického kompresora sa prejaví najmä na nástupe krútiaceho momentu v nízkych otáčkach.

dnes | Dalibor Žák
Elektrický test: Hyundai Ioniq Electric vs. BMW i3 94 Ah vs. Nissan Leaf 30 kWh

Elektrický test: Hyundai Ioniq Electric vs. BMW i3 94 Ah vs. Nissan Leaf 30 kWh

Ak dnes chcete elektrický automobil, máte si z čoho vyberať. My sme si vybrali tri a veľmi podrobne ich porovnali.

včera | Dalibor Žák
BMW X4 xDrive20d vs. Mercedes-Benz GLC Coupé 250d 4Matic: v stopách X6

BMW X4 vs. Mercedes-Benz GLC

Vzhľadom na úspech BMW X6 je vlastne prekvapujúce, ako dlho zostával tento model v pomyselnej kategórii "prémiových SUV so splývajúcou strechou" osamotený. Aj v samom závere roku 2016, keď tento porovnávací test vznikal, boli na trhu len štyri také autá od dvoch značiek: X6, jeho priamy súper (zlé jazyky by mohli povedať "kópia") v podobe Mercedesu GLE Coupé - a menší súrodenci oboch gigantov, BMW X4 a Mercedes-Benz GLC Coupé. Práve tie sme pozvali k dnešnému duelu.

10. 1. 2017 | Dalibor Žák

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY