vytisknout velikost písma Hamburg chce presadiť ľudí z áut na bicykle. Mao Ce-tung by mal radosť

[Komentár] Druhé najväčšie nemecké veľkomesto hodlá do dvadsiatich rokov realizovať veľkolepú urbanistickú víziu. Bude k tomu potrebná jedna maličkosť: Zakázať ľuďom preferovaný spôsob dopravy.
Hamburg chce presadiť ľudí z áut na bicykle. Mao Ce-tung by mal radosť

Snáď ste to už čítali: Hamburg, veľké prístavné mesto na severe Nemecka, zakáže auta. Mestskí urbanisti chcú na podstatnej časti rozlohy Hamburgu vybudovať takzvanú "zelenú sieť", v ktorej sa budú ľudia prepravovať pešo, na bicykli alebo hromadnou dopravou.

Ako informoval medzi inými britský The Independent, zelená sieť prepojí parky, rekreačné oblasti, záhrady a cintoríny priadkami ciest, ktoré dohromady pokryjú asi 40 percent rozlohy mesta. Pre autá v nich nebude miesto.

Vízia večnej nedeľe

Príznačné je vyjadrenie, ktoré britskému denníku poskytla hovorkyňa hamburskej radnice: "Našou víziou je sieť, ktorá pomôže ľuďom nielen dostať sa z bodu A do bodu B udržateľným spôsobom. Ponúkne im príležitosť prechádzať sa, plávať, prevádzkovať vodné športy, organizovať pikniky, navštevovať reštaurácie, užívať si pokoja a sledovať prírodu priamo uprostred mesta."

To je určite veľkolepá a príťažlivá predstava, ale chýba v nej jednu maličkosť: nudný, bežný každodenný život s jeho starosťami. Dochádzanie z práce a do práce. Doprava malých detí do škôlky. Veľké nákupy. Sťahovanie nábytku. Skrátka všetky tie aktivity, ktoré tvoria podstatnú časť našich životov a kvôli ktorým drvivá väčšina tých, pre ktoré nie je automobil finančne nedostupn , auto má a používa napriek značným nákladom a všetkým umelo budovaným prekážkam.

Z toho, ako je zámer formulovaný, je úplne očividné, že sa nejedná o snahu chrániť životné prostredie. Zákaz vjazdu má platiť pre všetky osobné vozidlá bez ohľadu na spôsob pohonu a ich výfukové emisie. Ide o ohavnú kolektivistickú víziou, ktorá chce v mene nádhernéjo nového sveta vnútiť masám skromnejší spôsob života.

Šliapaním do pedálov ústrety víťazstvu socializmu

Samozrejme nejde o nič nové. Automobil ako viditeľný symbol majetkovej nerovnosti je odjakživa tŕňom v oku ľuďom všetkého druhu. Hamburgským urbanistom by nepochybne nadšene tlieskal Mao Ce-tung. Veľký kormidelník a tvorca neľudského režimu, ktorý za sebou nechal milióny mŕtvych, bol fascinovaný predstavou, že ľud sa bude prepravovať na kolesách.

Hneď v roku 1950 vyhlásil Mao Čínu kráľovstvom bicyklov. Spolu s hodinkami a šijacím strojom bol bicykel jedným z troch predmetov, ktoré mal vlastniť každý občan. Mao v ňom videl veľký symbol rovnosti a ochoty občanov používať silu vlastných svalov k práci na víťazstvo socializmu.

Som hlboko presvedčený, že posadnutosť zeleného urbanizmu bicyklom ako preferovaným spôsobom dopravy má rovnaké ideové korene.

Svätí bojovníci proti automobilu nechcú vidieť, že v každom aute sedí človek. Odmietajú pripustiť, že milióny ľudí sadajú deň čo deň do toho krásneho vynálezu, pretože od neho dostávajú nedostižnú kombináciu flexibility, komfortu a rýchlosti.

Zmutovaný urbanizmus

Automobil patrí do moderného veľkomesta rovnako ako domy. Je súčasťou životného štýlu, ktorému ľudia dávajú prednosť, kedykoľvek dostanú na výber.

Urbanizmus v tej podobe, aká hrozí presadeniu sa v Hamburgu, ale zmutoval do patologickej formy. Namiesto aby hľadal cesty, ako prispôsobiť víziu mesta preferovanému životnému štýlu občanov, rozhodol sa násilím prinútiť občanov, aby prispôsobili svoj ​​spôsob života vízii Veľkého plánu. To nie je nič než sofistikovaná forma diktatúry.

Najneskôr na tomto mieste musím vyvrátiť dve námietky.

Po prvé, nemám nič proti bicyklu a podporujem myšlienku, že každému, kto chce bicykel používať ako dopravný prostriedok, to musí byť umožnené (čo ešte neznamená, že sa na neho má budovať vyhradená infraštruktúra).

Po druhé, nepopieram, že prevádzka áut v mestách prináša ťažko riešiteľné problémy. Tie sú ale spôsobené tým, že mestá stratili schopnosť prispôsobovať sa meniacim sa potrebám ľudí, ktorí v ​​nich žijú.

Mestá sa mohli autám dávno prispôsobiť

Keby urbanisti prejavovali rovnaký zápal pre vývoj inteligentnej dopravnej infraštruktúry, ako majú pre zelenú totalitu, mohli sme mať mestá pretkané hustou sieťou nadzemných, podzemných aj povrchových ciest, viacpodlažné parkovisko v každej rezidenčnej ulici a dosť miesta pre autá všetkých občanov. Snáď len úzke centrá historických miest sú predurčené hľadať iné riešenia.

To by ale bolo zložité a drahé. A nevyzeralo by to pekne na počítačových ilustráciách. Preto sa úrady radšej pustili do vojny s automobilom. Teraz, zdá sa, prechádzame z fázy propagandy a opatrného prieskumu terénu k realizácii vo veľkom.

Lepšie to nebude

Rád by som to zakončil nejak optimisticky. Napríklad vyjadrením nádeje, že obyvatelia Hamburgu vyženú svojich zastupiteľov z radnice aj s tými urbanistami, ktorí zelenú sieť naplánovali. Nemyslím ale, že sa to stane. Štvrťstoročie po tom, čo sa zdalo, že kolektivizmus všetkých farieb bol definitívne porazený, vystrkuje znovu rožky v mnohých oblastiach života - vyspelejší, prehnanejší a obalený peknými slovíčkami, ale o to nebezpečnejší. Niektorí z nás sa proste nevzdajú snahy vybudovať raj na zemi, aj keby si kvôli tomu ľudia mali prejsť peklom.

Foto: Wikipedia

Za koľko jazdí malý dieselový crossover? Čakajte výbornú spotrebu

Za koľko jazdí malý dieselový crossover? Čakajte výbornú spotrebu

Proti dieselom sa dnes brojí vo veľkom, ale nízka spotreba je ich neodškriepiteľná výhoda. Náš dlhodobo testovaný Peugeot 2008 je toho jasným dôkazom. Dlhodobá spotreba sa drží pod hranicou šiestich litrov.

16. 8. 2017 | Dalibor Žák
Test Mercedes-Benz E 220 d All-Terrain vs. Volvo V90 Cross Country D5

Test Mercedes-Benz E 220 d All-Terrain vs. Volvo V90 Cross Country D5

Nie že by Volvo bolo výrazne horšie, ale keby sme si mali vybrať, zložíme zálohu v Mercedese. A pokojne by sme sa uspokojili aj s tým štvorvalcom.

15. 8. 2017 | Dalibor Žák
Za volantom BMW E39 M5 (1999): Splnený sen

Za volantom BMW E39 M5 (1999): Splnený sen

BMW M5 generácie E39 patrí k najkultovejším emkovým bavorákom.. Vo svojej dobe budilo úžas výkonom 294 kW (400 koní). Jazda skoro dvadsaťročným supersedanom pôsobí opojne aj dnes, hlavne vďaka charakternému motoru. Pokiaľ o M5 uvažujete, počítajte s nákladmi na prevádzku a údržbu v poriadku stoviek eur ročne. Alebo aj viac.

13. 8. 2017 | Dalibor Žák

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY