vytisknout velikost písma Hamburg chce presadiť ľudí z áut na bicykle. Mao Ce-tung by mal radosť

[Komentár] Druhé najväčšie nemecké veľkomesto hodlá do dvadsiatich rokov realizovať veľkolepú urbanistickú víziu. Bude k tomu potrebná jedna maličkosť: Zakázať ľuďom preferovaný spôsob dopravy.
Hamburg chce presadiť ľudí z áut na bicykle. Mao Ce-tung by mal radosť

Snáď ste to už čítali: Hamburg, veľké prístavné mesto na severe Nemecka, zakáže auta. Mestskí urbanisti chcú na podstatnej časti rozlohy Hamburgu vybudovať takzvanú "zelenú sieť", v ktorej sa budú ľudia prepravovať pešo, na bicykli alebo hromadnou dopravou.

Ako informoval medzi inými britský The Independent, zelená sieť prepojí parky, rekreačné oblasti, záhrady a cintoríny priadkami ciest, ktoré dohromady pokryjú asi 40 percent rozlohy mesta. Pre autá v nich nebude miesto.

Vízia večnej nedeľe

Príznačné je vyjadrenie, ktoré britskému denníku poskytla hovorkyňa hamburskej radnice: "Našou víziou je sieť, ktorá pomôže ľuďom nielen dostať sa z bodu A do bodu B udržateľným spôsobom. Ponúkne im príležitosť prechádzať sa, plávať, prevádzkovať vodné športy, organizovať pikniky, navštevovať reštaurácie, užívať si pokoja a sledovať prírodu priamo uprostred mesta."

To je určite veľkolepá a príťažlivá predstava, ale chýba v nej jednu maličkosť: nudný, bežný každodenný život s jeho starosťami. Dochádzanie z práce a do práce. Doprava malých detí do škôlky. Veľké nákupy. Sťahovanie nábytku. Skrátka všetky tie aktivity, ktoré tvoria podstatnú časť našich životov a kvôli ktorým drvivá väčšina tých, pre ktoré nie je automobil finančne nedostupn , auto má a používa napriek značným nákladom a všetkým umelo budovaným prekážkam.

Z toho, ako je zámer formulovaný, je úplne očividné, že sa nejedná o snahu chrániť životné prostredie. Zákaz vjazdu má platiť pre všetky osobné vozidlá bez ohľadu na spôsob pohonu a ich výfukové emisie. Ide o ohavnú kolektivistickú víziou, ktorá chce v mene nádhernéjo nového sveta vnútiť masám skromnejší spôsob života.

Šliapaním do pedálov ústrety víťazstvu socializmu

Samozrejme nejde o nič nové. Automobil ako viditeľný symbol majetkovej nerovnosti je odjakživa tŕňom v oku ľuďom všetkého druhu. Hamburgským urbanistom by nepochybne nadšene tlieskal Mao Ce-tung. Veľký kormidelník a tvorca neľudského režimu, ktorý za sebou nechal milióny mŕtvych, bol fascinovaný predstavou, že ľud sa bude prepravovať na kolesách.

Hneď v roku 1950 vyhlásil Mao Čínu kráľovstvom bicyklov. Spolu s hodinkami a šijacím strojom bol bicykel jedným z troch predmetov, ktoré mal vlastniť každý občan. Mao v ňom videl veľký symbol rovnosti a ochoty občanov používať silu vlastných svalov k práci na víťazstvo socializmu.

Som hlboko presvedčený, že posadnutosť zeleného urbanizmu bicyklom ako preferovaným spôsobom dopravy má rovnaké ideové korene.

Svätí bojovníci proti automobilu nechcú vidieť, že v každom aute sedí človek. Odmietajú pripustiť, že milióny ľudí sadajú deň čo deň do toho krásneho vynálezu, pretože od neho dostávajú nedostižnú kombináciu flexibility, komfortu a rýchlosti.

Zmutovaný urbanizmus

Automobil patrí do moderného veľkomesta rovnako ako domy. Je súčasťou životného štýlu, ktorému ľudia dávajú prednosť, kedykoľvek dostanú na výber.

Urbanizmus v tej podobe, aká hrozí presadeniu sa v Hamburgu, ale zmutoval do patologickej formy. Namiesto aby hľadal cesty, ako prispôsobiť víziu mesta preferovanému životnému štýlu občanov, rozhodol sa násilím prinútiť občanov, aby prispôsobili svoj ​​spôsob života vízii Veľkého plánu. To nie je nič než sofistikovaná forma diktatúry.

Najneskôr na tomto mieste musím vyvrátiť dve námietky.

Po prvé, nemám nič proti bicyklu a podporujem myšlienku, že každému, kto chce bicykel používať ako dopravný prostriedok, to musí byť umožnené (čo ešte neznamená, že sa na neho má budovať vyhradená infraštruktúra).

Po druhé, nepopieram, že prevádzka áut v mestách prináša ťažko riešiteľné problémy. Tie sú ale spôsobené tým, že mestá stratili schopnosť prispôsobovať sa meniacim sa potrebám ľudí, ktorí v ​​nich žijú.

Mestá sa mohli autám dávno prispôsobiť

Keby urbanisti prejavovali rovnaký zápal pre vývoj inteligentnej dopravnej infraštruktúry, ako majú pre zelenú totalitu, mohli sme mať mestá pretkané hustou sieťou nadzemných, podzemných aj povrchových ciest, viacpodlažné parkovisko v každej rezidenčnej ulici a dosť miesta pre autá všetkých občanov. Snáď len úzke centrá historických miest sú predurčené hľadať iné riešenia.

To by ale bolo zložité a drahé. A nevyzeralo by to pekne na počítačových ilustráciách. Preto sa úrady radšej pustili do vojny s automobilom. Teraz, zdá sa, prechádzame z fázy propagandy a opatrného prieskumu terénu k realizácii vo veľkom.

Lepšie to nebude

Rád by som to zakončil nejak optimisticky. Napríklad vyjadrením nádeje, že obyvatelia Hamburgu vyženú svojich zastupiteľov z radnice aj s tými urbanistami, ktorí zelenú sieť naplánovali. Nemyslím ale, že sa to stane. Štvrťstoročie po tom, čo sa zdalo, že kolektivizmus všetkých farieb bol definitívne porazený, vystrkuje znovu rožky v mnohých oblastiach života - vyspelejší, prehnanejší a obalený peknými slovíčkami, ale o to nebezpečnejší. Niektorí z nás sa proste nevzdajú snahy vybudovať raj na zemi, aj keby si kvôli tomu ľudia mali prejsť peklom.

Foto: Wikipedia

BMW M2 Coupé vs. Porsche Cayman: Juniorská extraliga

BMW M2 Coupé vs. Porsche Cayman

Návrat ku koreňom. Novodobá E46 M3. Najšoférskejšie BMW. Tak a podobne sa písalo o novom BMW M2 ešte predtým, ako ktokoľvek z ľudí mimo automobilku zasadol za jeho volant. Ako by si do neho chcelo tvrdé jadro najvernejších aj širšia komunita motoristických nadšencov premietnuť priania a očakávania, ktoré aktuálne produkcia značky BMW napĺňa len čiastočne alebo vôbec.

22. 11. 2016 | Dalibor Žák
Zmerali sme Škodu KodiaQ: ako zrýchľuje a koľko priestoru ponúka?

Škoda KodiaQ

Prvýkrát sme sa odviezli s novou Škodou KodiaQ. Na medzinárodnej prezentácii sme vyskúšali motorizácie 2.0 TDI 140 kW 4 × 4 DSG a 1.4 TSI 110 kW DSG.

19. 11. 2016 | Dalibor Žák
Tri generácie BMW 5 v porovnaní ojazdených áut: E39 vs. E60 vs. F10

Tri generácie BMW 5

Poľská dodávka konečne uhýba do pravého pruhu a prvýkrát mám možnosť zošliapnuť pedál v BMW 530d E60 na podlahu. Automat si podradí o dve rýchlosti a päťka s mocným záťahom vyrazí dopredu. Okolo diaľničného limitu sa preženie s nenútenou samozrejmosťou. Pri tachometrových 140 km/h zapínam tempomat, automaticky sa usadí na šestke a cesta ubieha akoby sama o sebe.

10. 11. 2016 | Dalibor Žák

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY