vytisknout velikost písma Fiat Barchetta (1995-2005): Loďka

Fiat sa v minulosti preslávil malými športovými vozidlami. Na ich tradíciu nadviazal roadster Barchetta.
Fiat Barchetta (1995-2005): Loďka
Zoznam kapitol
  1. Vývoj a technika
  2. Modernizácia a prototypy
  3. Kompletná fotogaléria

Fiat aktuálne vyvíja dvojdverový roadster v spolupráci s Mazdou. Kým podobu štvrtej generácie MX-5 motory už poznáme, dvojča pod reinkarnovaným označením 124 Spider sa ešte nepredstavilo. Nakoniec neponesie logo Alfy Romeo ani Abarthu, toho teda len zatiaľ. Poďme však nahliadnuť do relatívne nedávnej histórie. Pokračovateľom veľmi úspešného rovnomenného predchodcu, ktorý práve so Škorpiónom v znaku valcoval konkurenciu aj v rely, sa stal v roku 1995 model Barchetta.

Čln s tisícosemstovkou

Fiat ho vyvíjal ako projekt "Tipo B Spider 176" od úvodu deväťdesiatych rokov a práce trvali štyri roky. Niesol tiež krycie meno "Marinara" podľa pizze, nakoniec však dostal interný kód 183. Vonkajší dizajn bol prácou Andreasa Zapatinase, ktorý sa nechal inšpirovať Ferrari 166 MM. Od roku 1993, kedy bol prevelený k Alfe Romeo, prevzal projekt Alessandro Cavazza z Centro Stile Fiat pod vedením Petera Barretta Davisa.

Ako konečný návrh interiéru bol vybraný ten, na ktorom pracovali práve Davis a Giuseppe Bertolusso. Hlinené modely vznikli v štúdiu Stola, prvé predsériové vozidlo s číslom podvozku 00000099 bolo hotové v septembri 1994. Názov Barchetta znamená v taliančine "loďka" a označovali sa ním malé člny. Zaujímavosťou je, že sa vlastne jednalo o taliansku odpoveď na prvú Mazdu MX-5 NA.

1996 autowp.ru_fiat_barchetta_48.jpg1996 autowp.rufiatbarchetta42.jpg1996 autowp.rufiatbarchetta47.jpg1996 autowp.rufiatbarchetta50.jpg1996 autowp.rufiatbarchetta51.jpg1996 autowp.rufiatbarchetta52.jpg
Barchetta vynikala oblými tvarmi, ktoré po dvadsiatich rokoch výraznejšie nezostárli, páči sa nám hlavne pôvodné vozidlá vyrábané do mája 2002

Pod prednou kapotou Barchetta bol naprieč uložený jediný motor. Takmer štvorcový (vŕtanie 82, zdvih 82,7 mm) radový zážihový štvorvalec mal liatinový blok a hlavu naopak z ľahkej zliatiny, päťkrát uložený kľukový hriadeľ, rozvod DOHC so štvorventilovou technikou a premenné časovanie vačkového hriadeľa sacích ventilov. V sériovej výrobe ho Fiat použil vôbec prvýkrát, aj keď patenty vlastnil už od roku 1970.

Vačka poháňaná ozubeným remeňom menila svoju polohu v závislosti na otáčkach a späť do východiskovej polohy ju vracala špirálová pružina, ale často zostávala v polohe pre vysoké rýchlosti, čo malo za následok nepravidelný a tvrdý, takmer dieselový chod motora na voľnobeh. Ten pri kompresnom pomere 10,3: 1 inak poskytoval z presného objemu 1747 cm3 najväčší výkon 96 kW/6300 min-1.

Chladenie podporoval elektrický vetrák, pohonná jednotka mala, viacbodové sekvenčné elektronické vstrekovanie, bezdotykové zapaľovanie a tlakové obežné mazanie s plnoprietokovým olejovým čističom. Používali ju aj neskôr aj iné modely Fiatov (Punto HGT druhej generácie, Coupé) a Lancii (Dedra, Lybra) a vyrábala sa v Pratola Serra. V pôvodnej verzii s hliníkovým sacím potrubím sa merač množstva nasávaného vzduchu nachádzal priamo na vzduchovom filtri.

S pomocnými rámmi

O prenos krútiaceho momentu s maximálnymi 164 Nm v 4300 otáčkach na predné kolesá sa starala jednokotúčová suchá spojka a päťstupňová priamo radená prevodovka s radením na podlahe a pomerne krátkymi dráhami. Deväťdesiat percent tejto hodnoty bolo k dispozicii medzi 2000-6000 otáčkami. Podvozok mal rázvor 2275 mm a vpredu a vzadu pomocný rám, išlo zo v základe o skrátenú podlahovú plošinu Tipo B prvého Punta.

Predné kolesá boli zavesené nezávisle na spodných priečnych ramenách a vzperách McPherson, vzadu by sme našli jednoduchú kľukovú nápravu s vlečenými ramenami. O komfort a jazdné vlastnosti sa starali okrem hrebeňového riadenia s posilňovačom aj vinuté pružiny, teleskopické tlmiče a priečne skrutné stabilizátory. Závesy mali prekonštruovanú geometriu a odpruženie oproti Punte tvrdšiu charakteristiku, čo sa pozitívne odrazilo na jazdných vlastnostiach.

1996 fiatbarchetta22.jpg2000 fiat_barchetta1024x768.jpg
Jazdné vlastnosti mala Barchetta slušné, strecha sa ovládala výhradne mechanicky, čo šetrilo hmotnosť

V priemere pätnásťpalcové ráfiky šírky 6,5 palca boli od seba vzdialené 1412, respektíve 1407 mm. Štandardné Barchetty jazdili na oceľových, vyššie špecifikácie potom na liatych, vždy s pomerne vysokoprofilovými päťdesiatpercentnými pneumatikami šírky 195 mm, neskôr sa používal aj rozmer 195/50. Pod nimi sa ukrývala štvorica kotúčov hydraulického dvojokruhového brzdového systému, tie predné mali aj vnútorné chladenie. Klasické mechanické parkovacie pôsobili na zadné kolesá.

Športiak oblých tvarov

Len 3 916 mm dlhý, 1 640 mm široký a 1 265 mm nízky roadster s bezrámovým bočnými oknami mal sympatické a pôvabné oblé tvary. Nebol to kabriolet, no vošili sa do neho len dvaja! Čelné sklo dostalo zosilnený rám. Predné smerovky boli umiestnené v nárazníku spolu s hmlovkami (základ ich nemal, dali sa prikúpiť), sklá hlavných reflektorov boli číre ako v jednom z prvých áut na svete, do módy sa dostali až o niekoľko rokov neskôr.

1995autowp.rufiatbarchetta43.jpg1996 autowp.rufiatbarchetta8.jpg1996 autowp.rufiatbarchetta37.jpg
Najvýraznejším prvkom zadnej časti boli samostatné koncové svetlá, tretie brzdové sa objavilo až v roku 2000

Zaujali tiež samostatné koncové svetlá. Veľmi originálne konštruktéri vyriešili otváranie dverí. Kľučky boli prakticky úplne zapustené, najskôr sa muselo stlačiť tlačidlo po ich ľavej strane, až potom vyšli. Za príplatok ku klasickej plátené streche sa dodával hardtop vo farbe karosérie s vyhrievaným zadným skleneným oknom, ten sa hodil v zime. Látková mala výhradne plastové bez tejto možnosti a sťahovali sa ručne. Rovnako boli lakované čiastočne aj vnútorné panely dverí a spodná časť palubnej dosky.

1996 fiatbarchetta31.jpg1996 autowp.rufiatbarchetta44.jpg1996 autowp.rufiatbarchetta49.jpg
V útulnom a pohodlnom kokpite pre dvoch by sme našli biele podklady prístrojov a plochy lakované vo farbe karosérie

Kokpit bol útulný, sedačky pohodlné a spolujazdec mal dostatok miesta pre nohy. Prehľadné prístroje pod trojramenným výškovo nastaviteľným volantom s airbagom mali efektné biele číselníky a dominoval im otáčkomer, ovládanie ventilácie a kúrenie zase orámovanie v rovnakej farbe. Štandard predstavovali elektrické okná a zrkadlá a rádio s kazetovou mechanikou, neskôr nahradené CD prehrávačom.

V "extras" sa ponúkali okrem klimatizácie a imobilizéra i vonkajšie nosiče batožiny, skôr tak obľúbené hlavne v britských športových autách. Do kufra s objemom 165 l sa toho veľa nezmestilo, pre vodiča a pohľadnú spolujazdkyňu na víkend bol tak akurát, navyše posádka musela mať na pamäti, že auto má užitočnú hmotnosť len 200 kg.

V tejto kategórii však nešlo o výnimku. Keď sa málo obliekli a prišiel vietor, chránil ich okrem vytiahnutých bočných okien i štít za sedadlami, teda veterná clona. Ak išli aj s natiahnutou strechou, drobnú batožinu mohli uložiť za seba. Rezerva sa vždy nachádzala pod podlahou batožinového priestoru.

Ľahká váha

Barchetta sama vážila iba 1 060 kg, z pokoja na stovku šprintovala za 8,9 s a dokázala sa rozbehnúť až na dvojnásobnú rýchlosť. Podľa vtedajších noriem v priemere spálila 8,5 l benzínu, takže päťdesiatlitrová nádrž sa tvárila ako dostatočne objemná, ale ľahký roadster so 130 koňmi zniesol aj športovejšiu jazdu. Tá rozhodne nebola zadarmo, napriek tomu v reáli jazdil okolo deviatich litrov. 65% hmotnosti pripadalo na predné a 35% na zadné kolesá.

1995 autowp.rufiatbarchetta45.jpg1995autowp.rufiatbarchetta36.jpg1995autowp.rufiatbarchetta38.jpg1995autowp.rufiatbarchetta39.jpg1995autowp.rufiatbarchetta40.jpg1995autowp.rufiatbarchetta41.jpg
Barchetta sa spočiatku dodávala len v jasne oranžovej farbe

Barchetta sa začala vyrábať už v januári 1995, vo februári nasledovala novinárska prezentácia na okruhu Jerez de la Frontera. Pod svetlami reflektorov sa objavila prvýkrát v marcovej Ženeve, tu získala tiež oficiálny titul európskeho kabrioletu roka. Karoséria sa zvárala vo firme ILCAS v Sparone Canevese a lakovala u Bertoneho v Grugliascu, autá sa pôvodne skompletizovali ručne v karosárni Maggiora v Chivasso.

Na dverách tiež niesli jej logo, jednalo sa o bývalú továreň Lancie. Zaujímavosťou je to, že Barchetta neexistovala vo verzii s pravostranným riadením, napriek tomu si ju mohli kúpiť aj Japonci a Briti. Predaj doma začal 8. apríla 1995. Spočiatku si mohli zákazníci zvoliť akúkoľvek farbu, ak si vybrali oranžovú. Modrá, šedostrieborná, čierna a červená nasledovali neskôr, rovnako ako zelená a žltá.

Sledujte AutoMag na Facebooku Ďalšia kapitola
BMW M2 Coupé vs. Porsche Cayman: Juniorská extraliga

BMW M2 Coupé vs. Porsche Cayman

Návrat ku koreňom. Novodobá E46 M3. Najšoférskejšie BMW. Tak a podobne sa písalo o novom BMW M2 ešte predtým, ako ktokoľvek z ľudí mimo automobilku zasadol za jeho volant. Ako by si do neho chcelo tvrdé jadro najvernejších aj širšia komunita motoristických nadšencov premietnuť priania a očakávania, ktoré aktuálne produkcia značky BMW napĺňa len čiastočne alebo vôbec.

22. 11. 2016 | Dalibor Žák
Zmerali sme Škodu KodiaQ: ako zrýchľuje a koľko priestoru ponúka?

Škoda KodiaQ

Prvýkrát sme sa odviezli s novou Škodou KodiaQ. Na medzinárodnej prezentácii sme vyskúšali motorizácie 2.0 TDI 140 kW 4 × 4 DSG a 1.4 TSI 110 kW DSG.

19. 11. 2016 | Dalibor Žák
Tri generácie BMW 5 v porovnaní ojazdených áut: E39 vs. E60 vs. F10

Tri generácie BMW 5

Poľská dodávka konečne uhýba do pravého pruhu a prvýkrát mám možnosť zošliapnuť pedál v BMW 530d E60 na podlahu. Automat si podradí o dve rýchlosti a päťka s mocným záťahom vyrazí dopredu. Okolo diaľničného limitu sa preženie s nenútenou samozrejmosťou. Pri tachometrových 140 km/h zapínam tempomat, automaticky sa usadí na šestke a cesta ubieha akoby sama o sebe.

10. 11. 2016 | Dalibor Žák

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY