vytisknout velikost písma Citroën Méhari (1968-1987): Rýchla ťava

Citroën Méhari bol úžitkovým vozidlom, slúžil armáde, polícii, mohol prevážať poľnohospodárom seno aj surfové dosky. Vyrábal sa skoro dvadsať rokov a my ho poznáme hlavne z komédií.
Citroën Méhari (1968-1987): Rýchla ťava
Zoznam kapitol
  1. Citroën Méhari (1968-1987)
  2. Citroën Méhari (1968-1987): Kompletná fotogaléria

Atypický, viacúčelový a univerzálny Méhari sa predstavil 16. mája 1968 počas študentských nepokojov v Paríži, avšak práve z tohto dôvodu na inom mieste: v normandskom zálive pri meste Deauville. Čiastočne nahradil štvorkolku 2CV Sahara, ale spočiatku mal len pohon predných kolies a dva motory mu tiež chýbali.

Techniku tento model zdieľal s 2CV, Ami a Dyane, ktoré mali na konci číslovku 6, hlavne vzduchom chladený plochý dvojvalec objemu 602 cm3 s charakteristickým bublavým zvukom. Motor s výkonom 19 kW (26 koní) bol spojený so štvorstupňovou manuálnou prevodovkou. Napokon názov Dyane 6 Méhari, ktorý sa v niektorých krajinách používal, tento fakt konštrukčnú príbuznosť jasne dokladá. Podvozok mal rázvor 2370 mm a zavesenie všetkých kolies z "kačice" s vlečenými ramenami, respektíve odpruženie torznými tyčami.

Karoséria bola z plastu

Od svojich súrodencov sa inak Méhari dosť líšil vzhľadom: otvorenú, 3,50 m dlhú, 1,53 m širokú a 1,54 m vysokou karosériou z prefarbeného plastu, konkrétne akrylonitrilbutadienstyren (ABS - s protiblokovacím zariadením bŕzd samozrejme nemá táto skratka nič spoločné) . Za voľbou materiálu stál gróf Roland de la Poype, vtedy šéf Société d'Etudes et d'Applications des Plastiques (SEAP) a inak za druhej svetovej vojny stíhacie eso.

1968 citroen_mehari_11.jpeg1968 NB 18.116.010.jpg1968 NB 18.116.020.jpg1968 NB 18.119.018.jpg1968 NB 18.119.026.jpg1968 citroen_mehari_10.jpegZ dobových propagačných fotografií by sme mohli súdiť, že cieľovou skupinou boli najmä mladé dievčatá inklinujúci k hippies, plážovému životu, poľnohospodárstvu...

Prací na jednoduchých a přitom líbivých tvarech vozu byl pověřen Jean-Louis Barrault. Teprve pak návrh SEAP předložil svému klientovi, kterému už dodával komponenty pro palubní desky. Ředitel Citroënu Pierre Bercot byl nadšen a sériovou výrobu nakonec zbrzdilo jen divoké pařížské jaro...

1968 68.8.1.jpg1968 68.8.5.jpg1968 MÇhari - 3 -.jpg
…a tiež bizarným kostýmom. Čím bizarnejšie, tým lepšie

"Telo" bolo odolné voči škrabancom a tvorilo ho len sedem hlavných dielov. Niet teda divu, že základná verzia vážila len 525 kg. Mala príplatkové bočné dvierka a ľahkú plátenú striešku proti nepriazni počasia, tá sa naťahovala na rám a za ďalšie peniaze navyše boli k dispozícii pripínacie boky s priehľadnými oknami. Do vykrojenia sa štandardne používali pásky s karabínami ako vo vojenských tereňákoch s nasadzovacími dverami.

Maska chladiča svojím rebrovaním pripomínala logo automobilky: dvojitý šíp, ktorý symbolizoval veľké ozubené prevodové kolesá, tie Citroën kedysi aj vyrábal. Dovnútra sa vošla až štvorica cestujúcich, zadná lavica bola sklopná, rovnako ako veko nákladového priestoru a čelné sklo. Trochu zvláštne meno si taktiež nevšedné vozidlo vypožičalo od rýchlych jednohrbých tiav.

1969 La MÇhari et Fidel Castro 1969 - 84.253 -.jpg1969 NB 18.399.jpg1969 NB 18.402.jpgSpoznávate muža za volantom na snímke vľavo? Nie je to nikto iný ako vodca kubánskej revolúcie, Fidel Castro

Títo vytrvalí a húževnatí dromedári sa používali ako k doprave tovaru, tak aj k závodom, slúžili aj v afrických jednotkách francúzskej armády. Označenie teda sedelo do bodky. Méhari dokázal upaľovať aj viac ako stovkou pri priemernej šesťlitrovej konzumácii paliva na každých 100 km jazdy.

Priebežné modernizácie

V roku 1969 sa nakrátko smerovky presťahovali k predným blatníkom na boky. Od roku 1970 sa vyrábal s inovovaným vzhľadom, smerové svetlá našli svoje miesto vedľa hlavných reflektorov v nových prelisoch. Na zadnej časti by sme našli namiesto pôvodných "slzičiek" dvojicu okrúhlych svetiel umiestnených vedľa seba a navyše odrazky. Objavili sa tiež konečne sériové dvierka, ale aj naďalej sa dalo vo Francúzsku jazdiť legálne bez nich a klientela dostala možnosť voľby. Nové dvojmiestne úžitkové verzie mali rezervu umiestnenú za prednými sedadlami na pravom boku a umožňovali živnostníkom odpočítať si DPH.

1975 75.19.1.jpg1975 75.19.2.jpg1975 75.19.3.jpg1975 75.19.4.jpg1975 75.19.5.jpg1975 75.5.4.jpgNa začiatku 70. rokov dostal Méhari bočné dvierka, ale vo Francúzsku bolo možné jazdiť aj bez nich

V lete 1977 sa definitívne zmenila predná časť s novou širšou maskou, skôr okrúhle predné smerovky vedľa hlavných svetiel nahradili hranaté užšie, ktoré sa presunuli späť pod ne ako vo verzii z počiatku výroby. Zadok zostala nezmenený. Čelo karosérie bolo totiž možné po novom odskrutkovať, takže sa zlepšil prístup k pohonnej jednotke.

Dôležitú novinku predstavovali aj predné kotúče namiesto bubnov, ktoré konštruktéri umiestnili k výstupom hnacích hriadeľov z rozvodovky. Vnútri mal vodič menší volant, aj práca s ním bola jednoduchšia ako predtým.

Palubnú dosku čakala modernizácia s dvojicou kruhových "budíkov" a konečne uzamykateľnou odkladacou schránkou pred spolujazdcom až o rok neskôr, predchádzajúca pozostávala z maličkého združeného prístroja s rýchlomerom a znázornenou kulisou radenia (Citroën ju používal napríklad aj pri veľkom CX).

1972 9195_cl_72_017_004.jpg1972 9194_cl_72_017_003.jpg1972 72.22.3.jpg1972 OpÇration de prÇvention routiäre 1972 - CL_72_17_5.JPG1972 9193_cl_72_017_002.jpg1972 72.22.1.jpgPodobne ako vojenské jeepy mal tento Citroen sklopné čelné okno

Pôvodný karburátor vystriedal dvojitý, takže sa výkon motora zdvihol na 21 kW (29 k), ale dynamické parametre sa príliš nezmenili, pretože predchádzajúcimi postupnými úpravami vozidlá pribrali na 555 kg. Montáž sa presťahovala z Francúzska do belgického Forestu, španielskeho Viga a skraja osemdesiatych rokov definitívne do portugalského Mangualde.

Štvorkolky a limitované edície

Štvorkolky mali premiéru 23. mája 1979 a na prvý pohľad sa odlišovali náhradným kolesom umiestneným v prelise na prednej kapote a masívnejším nárazníkmi s krytmi reflektorov, ktoré ich predĺžili na 3,69 m. Tie zadné pochádzali z dodávok Acadiane, úžitkových Dyane. Pohon oboch náprav bol stály, schopnosti v teréne zvyšovala aj svetlosť 240 mm.

1979 69.24.1.jpg1979 79.1.10.jpg1979 79.1.12.jpg1979 79.1.46.jpg1979 79.1.21.jpg1979 79.1.24.jpg1979 79.1.45.jpg1979 79.1.5.jpgV roku 1979 predstavil Citroen model Méhari s pohonom všetkých kolies. Jeho poznávacím znamením bola rezerva uložená v prelise na kapote

Štandardnú prevodovku doplnila trojstupňová redukcia, ktorá prišla vhod pri šplhaní do prudkých stúpaní a schádzaní svahov, a to až 60%. Motor, stále s výkonom 21 kW, umožňoval 715 kg ľahkým autám dosiahnuť znovu až 100 km/h, ale pri priemernú deväťlitrovú spotrebu benzínu. Iste, inštalácia pohonu oboch náprav si vyžiadala zvýšenie hmotnosti a jazda v teréne nebola zadarmo.

Od roku 1982 boli na výber aj väčšie pneumatiky spolu s rozšírenými podbehmi. Do júna 1983 sa zrodilo celkovo iba 1213 kusov. Aj keď nešlo o pravoverné off-roady, zvládli toho mimo asfalt naozaj veľa. Rýchlomer a otáčkomer na zmenenej prístrojovej doske dopĺňali ukazovatele nabitia batérie a stavu paliva.

1983 83.258.2.jpg1983 83.258.3.jpg1983 83.258.4.jpg1983 83.258.5.jpg1983 83.258.8.jpg1983 83.258.7.jpg
Méhari modelového roku 1983

Méhari samozrejme neminul ani obmedzené série. Výhradne na Pyrenejskom polostrove si mohli zákazníci kúpiť vrátane plachty sýto žltú Plage s patričnými nápismi (1983), od apríla toho istého roku až do ukončenia produkcie sa vyrábala štýlová modrobiela Azur s pruhovanými poťahmi, ktorú bolo možné zaobstarať len doma vo Francúzsku, Taliansku a v Portugalsku. Vzniklo ich sedemsto.

1983 83.66.1.jpg1983 83.66.2.jpg1983 83.66.3.jpg1983 83.66.4.jpg1983 83.66.5.jpg1983 83.66.6.jpg1983 83.66.7.jpg1983 83.66.9.jpg1983 83.66.8.jpg
Limitovaná séria Azur sa predávala len vo Francúzsku, Taliansku a Portugalsku

V rovnakej dobe sa predstavila aj Croisiere Jeune v niekoľkých odtieňoch zelenej a s červeným pruhom. Názvom pripomínala jednu z výprav kolopásových Citroënov do Afriky zo začiatku 30. rokov minulého storočia. Ani jej nechýbalo náhradné koleso na kapote, kombinovala totiž karosériu 4x4 s výhradne predným pohonom.

Skutočný univerzál

Méhari sa používali hlavne vo francúzskej armáde, ktorá kúpila 7 064 áut a niektoré upravila na dvadsaťštyrivoltovú elektrickú inštaláciu. Mohli slúžiť aj poľnohospodárom a drobným podnikateľom ako dodávky, prípadne pre voľný čas. Už pri debute v Deauville Citroën obliekol dvadsiatku modeliek do kostýmov hasičiek, cestovateliek a plavkýň a vtedy tiež do Francúzska dorazila móda hippies.

1983 SÇrie spÇciale Croisiäre Jeunes_cl_83_244_004.jpg
Croisière Jeune mal karosériu štvorkoliek, ale predný pohon

Nám ich však Méhari najviac známy vďaka sérii komédií s Louisom de Funes o žandároch zo Saint Tropez, lenže oni ich používali nielen na filmovom plátne, ale aj v skutočnej praxi. Značnej obľuby dosiahli aj v severnej Afrike.

Samostatnú kapitolu tvorí účasť v dnes zabudnutých diaľkových maratónoch: z belgického Liège (Liège) do senegalskej metropoly a späť v roku 1969, rely Paríž - Kábul - Paríž (1970) a Paríž - Persepolis - Paríž (1971). Thierry Sabine ich nakoniec zvolil ako lekársku asistenciu pred tridsaťpäť rokmi (1980) pri druhom ročníku "svojho" legendárneho Dakaru...

1983_citroen_n_mehari_10.jpg1983_citroen_n_mehari_12.jpg1983_citroen_n_mehari_13.jpgAko nové vyzerali krásne, ale plastová karoséria časom bledne a praská. Dnes je však možné kúpiť novú karosériu a Méharai zrenovovať, ak je mechanicky v poriadku

Najtypickejšie zelené a žlté, prípadne pieskové vozidlá možno však stretnúť aj na našich zrazoch. Plastové karosérie majú nevýhody: slnečným žiarením blednú a rokmi praskajú. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o prakticky neopraviteľnú závadu, mnoho zo 114.953 exemplárov, ktoré počas devätnástich rokov výroby vznikli, do dnešnej doby neprežilo.

1979 citroen_mehari_4x4_4.jpeg1979 citroen_mehari_4x4_5.jpeg1979 citroen_mehari_4x4_6.jpeg1979 citroen_mehari_5.jpeg1979 citroen_mehari_4x4_1.jpeg1979 citroen_mehari_4x4_2.jpeg
Nielen exteriér, ale aj interiér auta možno umyť jednoducho vodou z hadice

V súčasnosti sa už zachrániť dajú, možno kúpiť úplne novú karosériu. Avšak iba bielu, ktorá sa musí nalakovať, čo v origináloch nebolo nutné. Omnoho horšie je to s mechanickými dielmi na vzácnu štvorkolku. Tie proste nezoženiete...

Stále však možno Méhari umyť prúdom vody vrátane interiéru a nechať uschnúť. Mechanika odolá bez problémov, elektronika v ňom žiadna nie je... Zdá sa vám počet vyrobených kusov malý? Vzhľadom k špeciálnemu určeniu to určite nie je tak zlé číslo. Nástupcu však dodnes nenašiel, súčasné európske normy by jeho reinkarnáciu a uvedenia na trh ani neumožňovali. Veď Méhari nemal bezpečnostné pásy a napríklad západonemecké úrady plastu ABS kvôli možnému požiaru neverili, takže tu ani nebol pripustený k prevádzke.

V Ázii, Afrike a Latinskej Amerike

Roztopašného Méhari vyrábal aj v Uruguaji v rokoch 1971-1979, miestny model mal však karosériu laminátovú a s väčšími otvormi pre kolesá, takže sa dosť líšil. Francúzska verzia sa krátko predávala aj v Spojených štátoch amerických (1969-1970), lenže kvôli tamojším predpisom opäť vyzerala inak.

1980 CL 01.170.001.jpg1980 CL 01.170.2.jpg1980 20631_cp_80_070_018.jpgMéhari sa zúčastnil aj púštnych maratónov a v roku 1980 fungoval ako lekárske vozidlo na druhom ročníku rallye Paríž-Dakar

Zámorské špecifikácie sa dajú spoznať na prvý pohľad podľa obrích predných "očí" a bočných obrysových svetiel. Dvojdverový Citroën FAF s oceľovou karosériou pre Afriku (1973-1979) mal plátennú strechu, štvordverové varianty potom pevnú. Rovnakú filozofiu vyznávali aj ďalšie odvodené vozidlá pre rozvojové trhy: Baby-Brousse vyrábaný v Pobreží Slonoviny, z neho vyvinutý grécky Pony, čílsky Yagan, či vietnamský Dalat.

FAF_cl_80_091_001.jpg
Citroen FAF vychádzal z Méhari, mal však oceľovú karosériu

Zhodné alebo veľmi podobné automobily sa montovali ďalej v Argentíne, Senegale a v Iráne. Na Méhari odpovedal takisto úhlavný súper: Renault vyrábal podobné Rodeo postupne s technikou typov 4, 6 a 5. Briti zasa radi francúzske "ťavy" porovnávajú so svojím starším maličkým Mini Moke.

Sledujte AutoMag na Facebooku Ďalšia kapitola
BMW M2 Coupé vs. Porsche Cayman: Juniorská extraliga

BMW M2 Coupé vs. Porsche Cayman

Návrat ku koreňom. Novodobá E46 M3. Najšoférskejšie BMW. Tak a podobne sa písalo o novom BMW M2 ešte predtým, ako ktokoľvek z ľudí mimo automobilku zasadol za jeho volant. Ako by si do neho chcelo tvrdé jadro najvernejších aj širšia komunita motoristických nadšencov premietnuť priania a očakávania, ktoré aktuálne produkcia značky BMW napĺňa len čiastočne alebo vôbec.

22. 11. 2016 | Dalibor Žák
Zmerali sme Škodu KodiaQ: ako zrýchľuje a koľko priestoru ponúka?

Škoda KodiaQ

Prvýkrát sme sa odviezli s novou Škodou KodiaQ. Na medzinárodnej prezentácii sme vyskúšali motorizácie 2.0 TDI 140 kW 4 × 4 DSG a 1.4 TSI 110 kW DSG.

19. 11. 2016 | Dalibor Žák
Tri generácie BMW 5 v porovnaní ojazdených áut: E39 vs. E60 vs. F10

Tri generácie BMW 5

Poľská dodávka konečne uhýba do pravého pruhu a prvýkrát mám možnosť zošliapnuť pedál v BMW 530d E60 na podlahu. Automat si podradí o dve rýchlosti a päťka s mocným záťahom vyrazí dopredu. Okolo diaľničného limitu sa preženie s nenútenou samozrejmosťou. Pri tachometrových 140 km/h zapínam tempomat, automaticky sa usadí na šestke a cesta ubieha akoby sama o sebe.

10. 11. 2016 | Dalibor Žák

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY