vytisknout velikost písma Chrysler Airflow (1934): prevratný počin, alebo aerodynamická blamáž?

Pred 80 rokmi sa zrodil Airflow, jedno z prvých veľkosériových, aerodynamicky tvarovaných vozidiel na svete. Na trhu neuspel, ale dal veci do pohybu nielen v oblasti dizajnu, ale aj v konštrukcii.
Chrysler Airflow (1934): prevratný počin, alebo aerodynamická blamáž?
Zoznam kapitol
  1. Technológia, Výsledok vlastného výskumu, Motor vpredu, Videá
  2. Neskorý nástup, Nedôverčivosť, Snahy o zvrat
  3. Technické údaje
  4. Fotogalerie (50x foto)

Technológia

Snahy o redukciu odporu vzduchu automobilu siahajú hlboko do začiatku dvadsiateho storočia, ale naozaj efektívne mohli byť až vo chvíli, kedy to umožnili dostatočné znalosti o aerodynamike a moderné výrobné a konštrukčné metódy. Rozmachom týchto snáh sa stali tridsiate roky a celý rad viac či menej vydarených projektov poznáme aj z československej automobilovej výroby. Za zmienku stojí najmä Prostějovská trojkusová séria Wikov 35 "Kvapka" z roku 1931, "Superpikolka" z Pragy a progresívny prototyp Škoda 935, ale predovšetkým kopřivnický rad Tatra T77/87, ktorý v danom ohľade patril suverénne k najúspešnejším na svete.

Wikov 35 Kapka 1.jpgWikov 35 Kapka 2.jpgŠkoda 935 1.jpgŠkoda 935 2.jpgP6280028.JPGP6280030.JPG
Wikov řady 35 "Kapka" je považovaný za prvý československý aerodynamický automobil; prototyp Škoda 935 ponúkol okrem prúdnicových tvarov karosérie aj netradičnú koncepciu; Praga Super Piccolo z roku 1934 (Oldtimer Festival Slavkov, 2008)

Väčšina dizajnérov sa však vtedy v kútiku duše neodvažovala vzdať sa zarytých konceptov, preto väčšina pokusov o skutočnú aerodynamickú optimalizáciu karosériou spravidla začínala aj končila pretiahnutou zadnou časťou a zapustenými reflektormi. Skutočne efektívny zásah si však žiadal dôslednú zmenu koncepcie. Príkladom zrejme najznámejším zostáva americký Chrysler Airflow, v lacnejšom prevedení predávaný aj pod značkou De Soto.

P1010047.JPGP1010098.JPGP1017120.JPG

P6280014.JPGP6280016.JPGP6280018.JPG
V Kopřivnici spojili v ťažení za aerodynamikou svoje sily veľké mozgy Paul Jaray a Hans Ledwinka. Tatra T87 vo svojom povojnovom prevedení (Oldtimer Museum Koller a Giro Nike Moravia 2007) a legendárne vojnové aerosane Tatra

Aerodynamický práve nebol, zákazníkov neoslovil, ale do praxe uviedol významný primát v podobe celokovovej, čiastočne samonosnej karosérie. Američania tak využili svoje rozsiahle skúsenosti s lisovaním rozmerných a členitých oceľových prvkov, hoci napríklad na jednodielnu strechu si ešte netrúfali. Zaujímavých prvkov však mal Airflow predsa len viac...

Výsledok vlastného výskumu

Otcom modelu Airflow sa stal nápaditý konštruktér Chrysleru Carl Breer, ktorému imponovali vlastnosti vtedajších stíhacích lietadiel a vzdušných plavidiel. Bez užších kontaktov na európskych inžinierov študujúci novo konštituovanú vedu o prúdení vzduchu sám skúmal s pomocou svojich kolegov Freda Zedera a Owena Skeltona účinky tvaru karosérie automobilu na odpor vzduchu. A Breerovi sa podarilo takmer nemožné, pod jeho vedením bol už v apríli roku 1930 v Highland Parku otvorený skúšobný veterný tunel.

1934 Chrysler Airflow (1).jpgSkelet 1.jpgSkelet 2.jpg1934 Chrysler Airflow (14).jpg1934 Chrysler Airflow (10).jpg1934 Chrysler Airflow (11).jpg
Chrysler Airflow vynikal celokovovou konštrukciou v konfigurácii podobnej dnešnému vnímániu samonosnej karosérie

Vzápätí v ňom otestovali päťdesiat zmenšených modelov sériových automobilov a zistili, že tvarovanie predku ich členitých karosérii je z hľadiska aerodynamiky natoľko neúčelné, že by bolo vhodnejšie obrátiť pozornosť na ich zadné časti. Poznatky z tunela však Breerov tím musel aplikovať do konštrukcie sériových vozidiel. Bolo jasné, že karoséria musí byť v podstate jednopriestorová, aby sa podarilo zvýšiť jej tuhosť a znížiť odpor vzduchu, a potlačiť doteraz vyčnievajúce prvky ako chladič, svetlá alebo ploché čelné sklo.

1934 Chrysler Airflow (15).jpg1934 Chrysler Airflow (12).jpg1934 Chrysler Airflow (13).jpg

1934 Chrysler Airflow (4).jpg1934 Chrysler Airflow (3).jpg1934 Chrysler Airflow (2).jpg
Chrysler Airflow vo svojom prvom roku

Carl Breer takisto začal vážne uvažovať o znižovaní hmotnosti a jej rozložení. U dobových vozidiel s tradičnou, rýdzo dvojpriestorovou karosériou pripadalo aj vďaka motoru za prednou nápravou nejakých 65% pohotovostnej hmotnosti na ich zadnú nápravu, pri plnom vyťažení posádkou a nákladom tento pomer rástol až k 75%, čo sa negatívne prejavovalo na jazdných vlastnostiach a ich zmenách zvlášť na klzkých vozovkách. Zadné pružiny museli byť z tohto dôvodu dosť tuhé, čo ďalej obmedzovalo jazdný komfort.

Motor vpredu

Breerův tím sa aj s týmito komplexnými úvahami nakoniec dostal tak ďaleko, že predstavenie koncernu Chrysler súhlasilo so začatím prác na budúcom sériovom vozidle, na ktorom by sa všetky poznatky prejavili. Hoci sa to nezdá, aerodynamická karoséria Chrysleru Airflow, ktorý sa stal výsledkom celého procesu, nebola zďaleka jediným vynikajúcim parametrom. Motor sa v porovnaní s tradičným riešením posunul vpred, takže posádka teraz sedela medzi nápravami, nie nad tou zadnou.

1935 Chrysler Airstream 2.jpgChrylser Airstream 1935.jpgChrysler Airstream 1936 (1).jpgChrysler Airstream 1936 (2).jpg1936 DeSoto Airstream.jpgDe Sosot Air.jpg
Konvenčnejšie riešený model Chrysler Airstream z roku 1935 v spoločnosti Airflow toho istého roku a samostatne; Airstream sa predával omnoho lepšie než Airflow, nasledujú zábery vozidiel z roku 1936, z prvého vystupuje americký prezident Roosevelt, v priehľadovej kresbe lacnejšie prevedenie DeSoto (opäť 1936); prehliadku završuje dostupnejšie prevedenie DeSoto Airflow v prevedení kupé z kanadskej produkcie

Okrem zlepšenia využiteľnosti obstavaného priestoru sa tým podarilo optimalizovať rozloženie hmotnosti plne vyťaženého vozidla k pomeru 50: 50%, čo umožnilo na oboch nápravách použitie pružín s podobnou charakteristikou a z toho plynúce zlepšenie a vyrovnanie jazdných vlastností bez závislosti na aktuálnom zaťažení. Chrysler pred premiérou sériového modelu Airflow masíroval verejnosť radom štylistických cvičení, z ktorých najväčší zdesenie vzbudil prototyp s riadením kolies zadnej nápravy, tí všímavejší však mohli aj vďaka nemu vytušiť, že v Chrysleri pripravujú nejakú "veľkú ranu".

A tou sa stal Airflow. Zatiaľ čo konkurencia vtedy riešila prednú časť karosérie použitím cudne sklonených chladičov, Airflow dostal oddelenú masku chladiča tvarom pripomínajúcu ostatné vozidlá značky, no chladič samotný bol usadený zvislo a nižšie, ako bolo v tej dobe bežné. Blatníky takmer splynuli s líniami karosérie a zadné kolesá boli kryté, svetlá boli zapustené po stranách masky a šípovito delené čelné sklo z rovných panelov naznačovalo, že aj priestor pre posádku sa výrazne rozšíril smerom k okrajom stupačiek (na ich úplné vypustenie však ešte doba nebola pripravená).

Sledujte AutoMag na Facebooku Ďalšia kapitola
Hyundai Ioniq Electric vs. Nissan Leaf vs. BMW i3: Kto dôjde najďalej?

Hyundai Ioniq Electric vs. Nissan Leaf vs. BMW i3: Kto dôjde najďalej?

Modely Nissan Leaf a BMW i3 sa aktuálne ponúkajú s posilnenými batériami. Okrem toho si záujemca o elektrický automobil môže kúpiť aj úplne nový Hyundai Ioniq Electric. Nissan sľubuje dojazd až 250 km, BMW dokonca 300 km a Hyundai "viac ako 280 km". So všetkými troma elektromobilmi sme vyskúšali jednu trasu a zistili, kto ujde najviac. Kvôli profilu trasy a hlavne kvôli počasiu sme sa ani s jedným z tejto trojice cez 200 km nedostali.

6. 12. 2016 | Dalibor Žák
BMW M2 Coupé vs. Porsche Cayman: Juniorská extraliga

BMW M2 Coupé vs. Porsche Cayman

Návrat ku koreňom. Novodobá E46 M3. Najšoférskejšie BMW. Tak a podobne sa písalo o novom BMW M2 ešte predtým, ako ktokoľvek z ľudí mimo automobilku zasadol za jeho volant. Ako by si do neho chcelo tvrdé jadro najvernejších aj širšia komunita motoristických nadšencov premietnuť priania a očakávania, ktoré aktuálne produkcia značky BMW napĺňa len čiastočne alebo vôbec.

22. 11. 2016 | Dalibor Žák
Zmerali sme Škodu KodiaQ: ako zrýchľuje a koľko priestoru ponúka?

Škoda KodiaQ

Prvýkrát sme sa odviezli s novou Škodou KodiaQ. Na medzinárodnej prezentácii sme vyskúšali motorizácie 2.0 TDI 140 kW 4 × 4 DSG a 1.4 TSI 110 kW DSG.

19. 11. 2016 | Dalibor Žák

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY