Idea Corvetty s agregátom uloženým nie vpredu, ale vzadu je veľmi stará. Od polovice 60. rokov minulého storočia sa v prototypoch skúšalo kadečo, dokonca lodný motor až za nápravou, módny Wankel, existovali závodné špeciály pre triedu GTP alebo naposledy, celkom nedávno Daytona Prototype. Ale uvažovalo sa aj o sériovej výrobe.
S menom oválu
Prvý koncept Indy bol postavený v roku 1985 iba za šesť týždňov tímom Jacka Schwartza, futuristický exteriér navrhol Jerry Palmer. V General Motors vtedy využili po technickej stránke akvizíciu britského Lotusu, ktorý kúpili celý o rok neskôr. Hlavným bodom ich záujmu bolo aktívne zavesenie, ktoré v Hetheli vyvíjali a nakoniec s ním v sezóne 1987 naozaj vyšli. Na vtedy nový žltomodrý Lotus 99T vo farbách Camel s turbomotormi Honda, Ayrtonom Sennom a "pretekajúcim kameramanom" Nakajimom zabudnúť nemožno.
Pri predstavení v Detroite 1986 bola Corvette Indy nefunkčnou jednomiestnou maketou
Ale vráťme sa o rok späť. Premiéru si Corvette Indy odbila na januárovom autosalóne v Detroite v osemdesiatom šiestom. V tej chvíli bola prekvapivo len showcarom, nepojazdným obalom, v USA to nie je obvyklé, drvivá väčšina štúdií totiž skutočne jazdí. Aj keď o nejakej praktickej použiteľnosti samozrejme nemôže byť reč. Nefunkčná maketa mala miesto len pre pilota, so spolujazdcom sa vtedy ešte nepočítalo.
Názov sa trafil, sériové Corvetty predsa pôsobili ako pace cary (zavádzacie vozidlá) pri jednom z najslávnejších pretekov sveta, 500 míľach vo "starej tehelni", ako sa hovorí štvorkilometrovému oválu v Indianapolis. A navyše skutočne nebol ďaleko od pravdy...
Prvý prototyp sa nakoniec dočkal preplňovaného osemvalca 2,65 l, druhý už bol dvojmiestny a mal V8 5,74 l bez turbodúchadiel
Pred zadnú nápravu sa totiž nakoniec motor dostal, konštruktéri tam umiestnili relatívne malý osemvalcový agregát do V 2,65 l/447 kW (608 k) preplňovaný dvojicou turbodúchadiel. Jednalo sa o vývojovú jednotku postavenú v spolupráci s firmou Ilmor pre formulu CART, navyše na zákazku Rogera Penskeho. Karoséria mala odnímateľné panely strechy v štýle targa (toto označenie má však chránené Porsche!). Dvojica dverí sa vyklápala smerom dopredu aj s časťou rámu za nimi. Zdanlivo pritom voz vyzeral, že má "krídla čajky".
V8
Nezostane však osamotený. Srdcom ďalších dvoch, už plne funkčných a dvojmiestnych vozidiel postavených v Británii bola na prvý pohľad klasika. Vidlicový osemvalec 5735 cm3 sa však mohol pochváliť modernou celohliníkovou konštrukciou, štvorventilovou technikou a 385 koňmi (283 kW), ktoré boli k dispozícii v 6000 min-1. Išlo o ďalšiu experimentálnu jednotku s rozvodom DOHC.
Futuristická Corvette Indy existovala v troch exemplároch
Nám Európanom príde použitie automatu v takom stroji scestné, Američania sú však trochu iní. Na takmer 502 Nm už v 3800 otáčkach samočinná trojstupňová prevodovka bez problémov stačila a o nejakú spotrebu paliva, navyše ešte papierovú tu nešlo. Dnešných sedem až deväť prevodov v automatoch predstavuje hlavne marketingový ťah... Indy bola štvorkolka, obe nápravy sa aj natáčali, pedál plynu už fungoval mimochodom na elektronickom základe. Kolesá od seba delilo 1 623, respektíve 1 679 mm, nápravy potom 2 494 mm.
Hladké tvary ctili aerodynamiku, teraz už dvojmiestny kokpit bol plný obrazoviek
Indy bola naozajstným superšportom, z pokoja za stovku síce zrýchľovala za dnes nijako úchvatných 4,8 s, ale rozbehla sa až na 338 km/h. Na dosiahnutie takejto rýchlosti mala pochopiteľne hlavný vplyv vyspelá aerodynamika aj relatívne nízka hmotnosť 1497 kg. Vnútorne chladené kotúče podporoval protiblokovací systém. Autá boli veľmi dlhé, široké a nizučké, základné rozmery 4801 x 2010 x 1090 mm hovoria za všetko.
Dva ďalšie exempláre mali trochu inú presklenú strechu, ktorá sa dala odstrániť celá a uprostred chýbal deliaci rám. Druhý prezentačný bol dokončený v závere roka 1986, posledný skúšobný v máji 1987. Futuristický kokpit bol prostý klasických prístrojov, pilot mal k dispozícii všetky údaje pred sebou na tenkom CRT displeji, ďalší s ovládaním klimatizácie, audia a navigácie (!) sa nachádzali na dverách. Systém GPS však vtedy ešte nešlo voľne použiť pre civilný sektor...