vytisknout velikost písma Autonómne riadenie vraj môže znížiť spotrebu paliva až o 10%

Širšie vedenie samočinného riadenia môže naštartovať vidina prevádzky s nižšími emisiami a spotrebou.
Autonómne riadenie vraj môže znížiť spotrebu paliva až o 10%

Americká vládna agentúra EPA zaoberajúca sa ochranou životného prostredia sa začína zaujímať o autonómne riadenie. Podľa výskumu katedry inžinierstva na Carnegie Mellon University totiž môže dobre navrhnuté a fungujúce autonómne riadenie vylepšiť reálnu spotrebu automobilu o zhruba 10%.

Výskumníci vyššie menovanrj univerzity dospeli k záveru, že ak automobilky vezmú do úvahy vedľa bezpečnosti a komfortu aj samotnú spotrebu paliva a emisie do výpočtových algoritmov systémov samočinného riadenia, skutočne by sa tým mohla významne znížiť reálna spotreba paliva až o desatinu.

Napríklad v objeme prevádzky len v USA by to robilo obrovskú úsporu pohonných hmôt. Avšak za predpokladu, že budú motoristi jazdiť rovnako ako predtým. V roku 2015 spotrebovali len Američania denne 1,46 miliardy litrov pohonných hmôt. Pri súčasnej priemernej cene benzínu by tak Američania mohli denne ušetriť 1,9 miliardy dolárov. Teoreticky, ak by všetci presadli do autonómnych vozidiel.

Napríklad automobilka Toyota sa ale domnieva, že so zavedením samostatného riadenia a jeho rozšírením medzi širokú verejnosť budú chcieť ľudia jazdiť oveľa častejšie a viac, takže aj napriek zníženiu prevádzkovej spotreby jedného automobilu bude celkový objem spotreby paliva oveľa vyšší.

Pokiaľ ide o agentúru EPA, tá chce pre systémy autonómneho riadenia zaviesť vlastnú metodiku testovania spotreby paliva, čím chce motivovať automobilky, aby práve so spotrebou a emisiami pri vývoji samostatného konania počítali. Nižšia tabuľková spotreba a emisie totiž znamenajú pre niektorých zákazníkov aj daňové výhody.

Dá sa predpokladať, že autopilot bude jazdiť plynulejšie ako priemerný vodič a práve plynulosť je kľúčom k nižšej spotrebe paliva. To samozrejme vieme aj bez EPA z prostej praxe. Ďalším stupňom ale môže byť funkcia vzájomnej komunikácie medzi autami, čo vyvíja napríklad Volvo. Autá by sa samočinne zaradili tesne za seba do akéhosi vláčika, čím by zabrali na ceste menej miesta a zároveň si navzájom poskytovali aerodynamickú výhodu.

Škoda Superb 2.0 TSI 4×4 vs. BMW M760Li xDrive

Škoda Superb 2.0 TSI 4×4 vs. BMW M760Li xDrive

Britskí kolegovia porovnali BMW 760Li xDrive a Škodu Superb 2.0 TSI 4×4. Obe spomínané autá sa v našej redakcii už zastavili, preto sme sa pozreli na presné čísla nameranej dynamiky. Superb na dvanásťvalec ani zďaleka nemá, ale skutočne dobre brzdí.

20. 11. 2017 | Dalibor Žák
Test jazdenky: Škoda Fabia RS 1.4 TSI je zaujímavá, ale veľmi riziková

Test jazdenky: Škoda Fabia RS 1.4 TSI je zaujímavá, ale veľmi riziková

Fabiu RS by sme odporučili niekomu, kto je fanúšik značky a podobné auto chce pre radosť napríklad ako druhý alebo tretí kus do svojej flotily s tým, že toho za rok príliš veľa nenabehne.

14. 11. 2017 | Dalibor Žák
Seat Leon 1.4 TSI ACT v dlhodobom teste: Ako je na tom s výkonom?

Seat Leon 1.4 TSI ACT v dlhodobom teste: Ako je na tom s výkonom?

Motor 1.4 TSI ACT má udávaný výkon 110 kW a krútiaci moment 250 Nm. Dlhodobo testovaný Seat Leon predviedol na valcovej skúšobni ešte lepšie hodnoty a najmä veľmi priaznivé priebehy. Krútiaci moment zostáva v prakticky celom rozsahu bežne používaných otáčok nad udávanou maximálnou hodnotou.

13. 11. 2017 | Jiří Červenka

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY