vytisknout velikost písma Autonómne riadenie vraj môže znížiť spotrebu paliva až o 10%

Širšie vedenie samočinného riadenia môže naštartovať vidina prevádzky s nižšími emisiami a spotrebou.
Autonómne riadenie vraj môže znížiť spotrebu paliva až o 10%

Americká vládna agentúra EPA zaoberajúca sa ochranou životného prostredia sa začína zaujímať o autonómne riadenie. Podľa výskumu katedry inžinierstva na Carnegie Mellon University totiž môže dobre navrhnuté a fungujúce autonómne riadenie vylepšiť reálnu spotrebu automobilu o zhruba 10%.

Výskumníci vyššie menovanrj univerzity dospeli k záveru, že ak automobilky vezmú do úvahy vedľa bezpečnosti a komfortu aj samotnú spotrebu paliva a emisie do výpočtových algoritmov systémov samočinného riadenia, skutočne by sa tým mohla významne znížiť reálna spotreba paliva až o desatinu.

Napríklad v objeme prevádzky len v USA by to robilo obrovskú úsporu pohonných hmôt. Avšak za predpokladu, že budú motoristi jazdiť rovnako ako predtým. V roku 2015 spotrebovali len Američania denne 1,46 miliardy litrov pohonných hmôt. Pri súčasnej priemernej cene benzínu by tak Američania mohli denne ušetriť 1,9 miliardy dolárov. Teoreticky, ak by všetci presadli do autonómnych vozidiel.

Napríklad automobilka Toyota sa ale domnieva, že so zavedením samostatného riadenia a jeho rozšírením medzi širokú verejnosť budú chcieť ľudia jazdiť oveľa častejšie a viac, takže aj napriek zníženiu prevádzkovej spotreby jedného automobilu bude celkový objem spotreby paliva oveľa vyšší.

Pokiaľ ide o agentúru EPA, tá chce pre systémy autonómneho riadenia zaviesť vlastnú metodiku testovania spotreby paliva, čím chce motivovať automobilky, aby práve so spotrebou a emisiami pri vývoji samostatného konania počítali. Nižšia tabuľková spotreba a emisie totiž znamenajú pre niektorých zákazníkov aj daňové výhody.

Dá sa predpokladať, že autopilot bude jazdiť plynulejšie ako priemerný vodič a práve plynulosť je kľúčom k nižšej spotrebe paliva. To samozrejme vieme aj bez EPA z prostej praxe. Ďalším stupňom ale môže byť funkcia vzájomnej komunikácie medzi autami, čo vyvíja napríklad Volvo. Autá by sa samočinne zaradili tesne za seba do akéhosi vláčika, čím by zabrali na ceste menej miesta a zároveň si navzájom poskytovali aerodynamickú výhodu.

BMW 330e vs. Lexus IS 300h: Keď hybridy športujú

BMW 330e vs. Lexus IS 300h: Keď hybridy športujú

Dnešný test jasne ukazuje, že akonáhle sa do hybridov naplno oprú európske značky so svojím vedomostným, technickým a finančným zázemím, môže sa náskok skupiny Toyota rýchlo rozplynúť.

26. 5. 2017 | Dalibor Žák
Peugeot 2008 1.6 BlueHDi GT Line v dlhodobom teste: Meranie výkonu na brzde

Peugeot 2008 1.6 BlueHDi GT Line

Náš dlhodobo testovaný Peugeot 2008 na brzde nesklamal. Nameraný výkon zodpovedá oficiálne udávanému maximu. Vrchol krútiaceho momentu je takmer presne o 50 Nm vyšší.

23. 5. 2017 | Dalibor Žák
Rýchly test Toyota C-HR 1.2 Turbo: Benzínový reparát

Rýchly test Toyota C-HR 1.2 Turbo: Benzínový reparát

Za 23-tisíc eur dostanete plne vybavený automobil s prvkami typu adaptívneho tempomatu a bezkľúčového prístupu, so systémom sledovania mŕtveho uhla, s inteligentným parkovacím asistentom alebo vyhrievaním volantu.

18. 5. 2017 | Dalibor Žák

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY