Audi Coupé S2 malo podporiť predaje novšieho športového trojdverového modelu typu 89 alias 8B a vylepšiť jeho obraz v očiach zákazníkov. Obchodne sa mu príliš nedarilo, predával sa podstatne horšie, hranatý predchodca bol komerčne oveľa úspešnejší. Z neho odvodené Quattro potom zmenilo svet rallye a netreba ho nijako zvlášť predstavovať. Nástupcu však na rozdiel od neho v tejto disciplíne neexceloval, aj keď patričnú homologizáciu FIA v skupine N mal a pár kusov sa po európskych tratiach v súkromných rukách skutočne preháňalo. Továrenský tím by sme už však v tej dobe na tratiach rýchlostných skúšok nenašli.
Nástupca Quattra
Označenie S2 spomínalo na ospoilerovaný špeciál skupiny B Sport Quattro S1, ktorý vyhral aj americký Pikes Peak. Bolo logickým pokračovaním série, pri zmene nomenklatúry v roku 1994 však vlastne vzalo nazmar. Verzia s trojicou dverí vychádzala konštrukčne z vtedajšieho radu 80 séria B3 (Typ 8A), podobne tomu bolo aj pri menej výkonných súrodencoch.
Audi Coupé S2 neprišlo o pohon všetkých kolies a jazdilo aj rallye, hoci väčšinou súkromne a v skupine N
Stály pohon všetkých kolies s talianskou číslovkou v názve nechýbal ani jej, mala ho štandardne. Využíval závitovkový medzinápravový diferenciál Torsen, od ktorého viedol k zadnej náprave a kuželovému diferenciálu spojovací hriadeľ. Mechanická závierka vzadu sa samočinne uvoľňovala po dosiahnutí rýchlosti 20 km/h. Aby toho nebolo málo, tak S2 pomáhal vyvíjať Konrad Schmidt Motorsport, ktorý už nasadzoval limuzíny V8 do nemeckého šampionátu cestovných áut DTM. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o pomerne úspešné partnerstvo, obrátil sa na neho Ingolstadt znova.
Výkonný motor
Kupé sa chválilo výkonným motorom. Radový zážihový päťvalec s kódom 3B a rozvodom DOHC bol odvodený od pohonnej jednotky posledného quattro 20V, nachádzal sa pozdĺžne pred prednou nápravou. Vŕtanie 81 a zdvih 86,4 mm zodpovedali zdvihovému objemu 2226 cm3, z ktorého vďaka turbodúchadlu KKK s medzichladičom stlačeného vzduchu ponúkol 162 kW (220 koní) v 5900 otáčkach. Aby sa vôbec vošiel pod kapotu, muselo byť upravené sanie, výfukové potrubie a olejový chladič.
Audi S2 sa najskôr predstavilo ako ostrá verzia kupé typu 89/8B. Päťvalcový turbomotor 2,26 l dával 200 koní
Zmenila sa aj elektronika riadenia motora Bosch Motronic, dvojica katalyzátorov s lambda sondami umožňovala plnenie emisnej normy Euro 1. Vačky poháňal ozubený remeň, vzájomne potom reťaz. Kľukový hriadeľ bol uložený šesťkrát. Päťstupňová manuálna prevodovka Getrag prenášala 309 Nm / 1950 min-1.
Tvrdší podvozok
Tvrdší a oproti bežným Coupé o 25 mm nižší podvozok s pomocnými rámami a nezávislým zavesením všetkých kolies na spodných priečnych ramenách a vzperách McPherson disponoval rázvorom 2548 mm. O komfort sa starali vinuté pružiny a teleskopické tlmiče.
Autá jazdili na päťľúčových ráfikoch Speedline 7,5 x 16 palcov s pneumatikami Dunlop rozmeru 205/55. Za nimi sa ukrývala štvorica kotúčových bŕzd ATE, predné plávajúce s vnútorným chladením mali okrem dvojpiestikových strmeňov 276 mm v priemere a boli 25 mm široké, zadné s jednopiestikom potom boli menšie (245 mm) a tenšie (10 mm). Dopĺňalo ich ABS. Hrebeňovému riadeniu nechýbal už pred štvrťstoročím posilňovač Servotronic, ktorý menil svoju charakteristiku v závislosti na rýchlosti.
S prednou časťou veľkého osemvalca
Predok S2 charakterizovala modifikovaná kapota mriežkou práve v štýle veľkej V8. Zároveň predznamenávala vzhľad radu B4 alias Typu 8C, ktorá prišla na trh v roku 1991. Nárazníky boli vybavené nelakovanými spojlermi. Nevyhnutné logo S2 bolo umiestnené na maske vedľa emblému štyroch kruhov, ďalšie sa nachádzalo na zadku vybavené krídlom.
Trojdverovej kupé S2 charakterizovali tmavé spojlery a krídlo na zadnej časti. Predznamenávalo modernizáciu radu 80 B4 z roku 1991
Ostré kupé ako top model celého radu samozrejme nebolo z najlacnejších, v septembri 1990 na vábničku hnuteľnej klientely Audi nalepilo sebavedomú cenovku 72.450 mariek. Peňaženky záujemcov tak značne pochudli.
Slušná výbava
Čo im za túto sumu ponúklo? V základe napríklad mechanický bezpečnostný systém Procon-ten, ktorý pri čelnej zrážke napol oceľovými lankami bezpečnostné pásy a potiahol stĺpik riadenia, svetlomety so stieračmi vrátane vyhrievaných trysiek ostrekovačov a centrálne zamykanie. Vnútri by sme našli všestranne elektricky nastaviteľné a tiež vyhrievané anatomické športové sedačky Recaro, zadné potom mali sklopné operadlá. Kufor s 255 l sa tak zväčšil, batožina sa však musela dvíhať naozaj vysoko, pretože spodná hrana veka alias tretích dverí končila už nad svetlami.
Interiér zdobil trojramenný volant, biele číselníky, ďalšie prídavné prístroje sa nachádzali v dolnej časti stredovej konzoly. S2 mala najskôr päťlúčové kolesá
Vodič sedel za trojramenným volantom s patričným logom, v dolnej časti stredovej konzoly potom mal k dispozícii trojicu prídavných "budíkov": teplomer a tlakomer oleja a ukazovateľ napätia elektrickej sústavy. Športový nádych vozidla dokresľovali biele číselníky, rýchlomer bol ociachovaný do 280 km/h. Audio malo šesť reproduktorov. Štandard predstavovali okrem elektrických spätných zrkadiel a okien vrátane strešného aj manuálna klimatizácia, samočinný Climatronic sa objavil medzi príplatkami.
4401 mm dlhé, 1716 mm široké a 1375 mm vysoké kupé vážilo 1420 kg. Z pokoja na stovku zrýchlilo za vtedy fantastických 6,1 s a pohybovalo sa rýchlosťou až 248 km/h. Normovaná priemerná spotreba sa pohybovala na úrovni 10,5 l benzínu, ale pri využívaní dynamických parametrov samozrejme rástla... Dala sa zraziť aj na 9 l s naozaj ľahkou nohou na plyne, pretekári jazdili za šestnásť. Pri 70 l objeme nádrže museli počítať s krátkym dojazdom.