vytisknout velikost písma Alfa Romeo 164 (1987): z kvarteta posledný, ale nejostrejší

Až v roku 1987 bol po rade prieťahov predstavený štvrtý člen projektu "Tipo 4". V štvorlístku vynikal, navyše sa stal prvým modelom značky Alfa Romeo predstaveným po jej začlenení do koncernu Fiat...
Alfa Romeo 164 (1987): z kvarteta posledný, ale nejostrejší
Zoznam kapitol
  1. Projekt „Tipo 4“ je zavŕšený, Cieľ je jasný: minimálne 200 km/h!, Dynamický už od pohľadu, Videá
  2. Na palube, Technika, Technické údaje

Projekt „Tipo 4“ je zavŕšený

Aby bolo jasné, milánska kráska Alfa Romeo 164 neoslavuje tento rok žiadne významné jubileum, ale vraciame sa k nej s tým, že ňou uzavrieme cyklus článkov o projekte "Tipo 4". Ten vznikol zo spoločného zámeru koncernu Fiat a automobiliek Saab a Alfa Romeo vyvinúť automobil vyššej strednej triedy, vedeného snahou o minimalizáciu vývojových a výrobných nákladov. Jednotlivé tímy sa ale začali vo svojich snahách zásadne presadzovať, takže nakoniec vznikla štvorjediná konštrukcia.

1987 Alfa 164 01.jpg1987 Alfa 164 06.jpg1987 Alfa 164 04.jpg1987 Alfa 164 03.jpg1987 Alfa 164 05.jpg
Alfa Romeo 164 prišla na trh až s odstupom za svojimi tromi súrodencami

Ako prvý nastúpil v máji 1984 liftback Saab 9000 nasledovaný s jeseňou toho roku sedanom Lancia Thema a v decembri 1985 potom všetkým dobre známym modelom Fiat Croma. Až na jesennom autosalóne vo Frankfurte v roku 1987 sa po sérii peripetií konečne objavila milánska Alfa Romeo 164, ktorá mala naznačiť podobu svetlých zajtrajškov značky Alfa Romeo pod krídlami koncernu Fiat...

Predstavitelia tohto kvarteta sa nakoniec líšili v mnohých ohľadoch, no nie len karosériami a motormi, ale aj základnými konštrukčnými riešeniami, napríklad Saab 9000 ako jediný vzadu stavil na osvedčenú kľukovú nápravu. Spoločnými všetkým modelom tak nakoniec zostali základné prvky skeletu samonosnej karosérie a koncepcia s motorom uloženým naprieč pred prednou nápravou. Rozbroje jednotlivých tímov viedli chvíľami ku kritickým situáciám, ale vo finále veci prospeli: projekt "Tipo 4" dal vzniknúť štyrom výrazne sa líšiacim automobilom, z ktorých každý zodpovedal požiadavkám inej skupiny motoristov.

Cieľ je jasný: minimálne 200 km/h!

Ako bolo naznačené vyššie, Alfa Romeo do projektu "Tipo 4" nastupovala ako samostatný partner, no svoj ​​model 164 už uviedla ako filiálka koncernu Fiat. Zdržanie zapríčinila zložitá situácia Alfy v posledných rokoch jej samostatného života, no jej konštruktéri dôsledne lipli na zachovaní riešení, ktoré mali zodpovedať povesti značky ako výrobcu športových automobilov.

1987 Alfa 164 07.jpg1987 Alfa 164 08.jpg1987 Alfa 164 02.jpg
Interiér bol priestranný a velmi dobre vybavený

Cieľom pri vývoji modelu Alfa Romeo 164 tak bolo vytvoriť "športovú limuzínu" ponúkajúcu nielen svojrázny vzhľad a vynikajúce jazdné vlastnosti a dynamiku, ale aj špičkový komfort cestovania v priestrannom a znamenite vybavenom interiéri. Latka bola nasadená vysoko: všetky verzie nového sedanu mali dosahovať rýchlosti minimálne 200 km/h, a to aj pri dieseli!

Alfa Romeo 164 si zachovala svoje pôvodné interné označenie a na prvý pohľad vynikala nielen v porovnaní s konkurenciou, ale aj pri porovnaní s ostatnými zástupcami projektu "Tipo 4". Zatiaľ čo na štylizácii Thema, Cromy aj Saabu sa podieľal Giugiaro, kabátik Alfe 164 ušil Enrico Fumia v dielňach štúdia Pininfarina.

1991 Alfa 164 V6 Turbo 2.jpg1991 Alfa 164 V6 Turbo 3.jpg1991 Alfa 164 V6 Turbo 4.jpg
Alfa Romeo 164 V6 Turbo (1991)

Fumiovmu tímu sa podarilo postaviť skvost: Alfa 164 v ničom nezaostávala v konfrontácii so svojimi súrodencami čo do jednoduchosti a kompaktnosti povrchu karosérie a pri zachovaní praktickej využiteľnosti pripomínala odkaz legendárnych športových vozidiel Alfa Romeo. Nielen stylingom karosérie, ale aj riešením podvozku a spracovaním interiéru.

Dynamický už od pohľadu

Pininfarina ladil Alfu 164 ve svém aerodynamickém tunelu, jenž mimochodem patřil k nejmodernějším zařízením své doby, přičemž se mu podařilo na voze dosáhnout koeficientu odporu vzduchu cx = 0,30. Svůj podíl na tom mají nízká příď, ploché boky i dveře překrývající sloupky B a přecházející bez obvyklých podélných žlábků až do střechy. V místě styku zadní hrany kapoty a spodní hrany čelního skla byla Alfa 164 navíc o 70 mm nižší než její sourozenci, což umožnila specifická konstrukce přední nápravy.

1990 Alfa 164 USA.jpg1993 Alfa 164 USA 1.jpg1993 Alfa 164 USA 3.jpg
Alfa 164 v provedení pro trhy USA, vpravo po faceliftu

Štúdio Pininfarina pracovalo nielen na tvare karosérie, ale aj na príprave sériovej výroby, a to s využitím najpokročilejšej výpočtovej techniky dostupnej v danej dobe. V porovnaní s predchádzajúcim typom Alfa Romeo 6 bol napríklad počet bodových zvarov obmedzený z 6 000 na 4 000, pričom 55% z nich zabezpečovali roboty.

S ohľadom na ochranu proti korózii, s ktorou mali talianské autá osemdesiatych rokov väčšie problémy než konkurencia z iných koncov sveta, bolo viac ako 60% prvkov karosérie pozinkovaných. Dutiny chránila vosková náplň, podvozok a podbehy kolies boli chránené nástrekom vrstvy PVC. Štandardom bol motor usadený spolu s prvkami závesov predných kolies v samostatnom pomocnom ráme, čo zjednodušovalo výrobu a razantne obmedzovalo prienik hlukov a vibrácií do priestoru pre posádku.

Sledujte AutoMag na Facebooku Ďalšia kapitola
BMW M2 Coupé vs. Porsche Cayman: Juniorská extraliga

BMW M2 Coupé vs. Porsche Cayman

Návrat ku koreňom. Novodobá E46 M3. Najšoférskejšie BMW. Tak a podobne sa písalo o novom BMW M2 ešte predtým, ako ktokoľvek z ľudí mimo automobilku zasadol za jeho volant. Ako by si do neho chcelo tvrdé jadro najvernejších aj širšia komunita motoristických nadšencov premietnuť priania a očakávania, ktoré aktuálne produkcia značky BMW napĺňa len čiastočne alebo vôbec.

22. 11. 2016 | Dalibor Žák
Zmerali sme Škodu KodiaQ: ako zrýchľuje a koľko priestoru ponúka?

Škoda KodiaQ

Prvýkrát sme sa odviezli s novou Škodou KodiaQ. Na medzinárodnej prezentácii sme vyskúšali motorizácie 2.0 TDI 140 kW 4 × 4 DSG a 1.4 TSI 110 kW DSG.

19. 11. 2016 | Dalibor Žák
Tri generácie BMW 5 v porovnaní ojazdených áut: E39 vs. E60 vs. F10

Tri generácie BMW 5

Poľská dodávka konečne uhýba do pravého pruhu a prvýkrát mám možnosť zošliapnuť pedál v BMW 530d E60 na podlahu. Automat si podradí o dve rýchlosti a päťka s mocným záťahom vyrazí dopredu. Okolo diaľničného limitu sa preženie s nenútenou samozrejmosťou. Pri tachometrových 140 km/h zapínam tempomat, automaticky sa usadí na šestke a cesta ubieha akoby sama o sebe.

10. 11. 2016 | Dalibor Žák

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY