vytisknout velikost písma 7 "zločinov" proti bezpečnosti a plynulosti premávky, ktoré nikto netrestá

Ľavý pruh slúži len na predbiehanie. Bezdôvodne pomalá jazda zvyšuje riziko nehody. Hmlovka je len k jazde v hmle alebo silnom daždi/snežení. Smerovky nie sú na aute pre ozdobu.
7 "zločinov" proti bezpečnosti a plynulosti premávky, ktoré nikto netrestá

Takmer denne čítame tendenčné správy o tom, ako statoční policajti zase dopadli jedného agresívneho piráta v čiernom luxusnom BMW, ktorý sa zabudol a v nezastavanej časti obce na štvorprúdovej ceste išiel 62 km/h a ešte ku všetkému mal prepadnutú lekárničku. "Na doživotie zobrať vodičáky takým!" Hlásajú nadšené komentáre pod podobnými článkami. Rad otravných prečinov proti plynulosti a bezpečnosti prevádzky pritom nikto nesleduje. A teda ani neodhaľuje a netrestá.

Rozhodne nevoláme po tvrdšej represii. Už preto, že tá sa v rukách polície takmer vždy zvrhne v pohodlné trestanie formálnych prečinov proti litere zákona bez ohľadu na ich reálnu nebezpečnosť. Chceme ale upozorniť na správanie, ktoré policajti obvykle prehliadajú, ale chvályhodné rozhodne nie je.

Tu je náš zoznam hriechov, ktorými niektorí vodiči bezdôvodne narúšajú pokojné spolužitie a niekedy aj bezpečnosť na slovenských cestách:

1. Bezdôvodná jazda v prostrednom a ľavom pruhu

Typickým slovenským (nielen) nešvárom je úplne bezdôvodná jazda v prostrednom alebo ľavom pruhu viacprúdových ciest a diaľnic. Nie nadarmo sa hovorí, že najrýchlejšia cesta po D1 medzi Bratislavou a Trnavou je vo voľnom pravom pruhu. Pravidlá sa v tomto smere vyjadrujú pomerne jasne. Jazdí sa v pruhu pravom, ostatné slúžia iba na predbiehanie. Po dokončení manévru sa má vodič vrátiť späť do pravého pruhu a nie v ňom zostávať, pretože dva kilometre pred sebou vidí v pravom pruhu kamión a ten predsa bude chcieť o desať minút, až k nemu dôjde, tiež predbiehať.

Upchávanie "rýchlejších" pruhov vytvára tiež jeden zásadný problém. Tým je znižovanie reálnej priepustnosti komunikácie. Ak sa niekto usadí v prostrednom pruhu, všetci z ostatných troch pruhov ho musia predbiehať vľavo, čiže taký šikovník z trojprúdovej diaľnice razom urobí diaľnicu jednoprúdovú. Podjazd sprava predsa nie je dovolený. Na druhú stranu, polícia sa už vysporiadala aj s tým a ak zostanete v pravom pruhu a podídete niekoho v pruhu prostrednom alebo ľavom, jedná sa o jazdu súbežnú. Čo nie je priestupok. Napriek tomu z celkom pochopiteľných dôvodov vodiči neradi predbiehajú sprava. Je to značne nekomfortné, neobvyklé a potenciálne nebezpečné.

Očakávame rad nesúhlasných komentárov na tému "Rozbitý pravý pruh, v ktorom si ničím auto" alebo "D1 nie je diaľnica, ale nedostavaná cesta" . To je síce pekné a snáď by sme mali pre to i pochopenie. Keby sme však túto výhovorku nepočuli hlavne od tých, ktorí jazdia vľavo vždy a všade. Vrátane úplne bezproblémových úsekov.

2. Jazda v ľavom pruhu 10 km/h pod zákonným limitom

Ďalším frustrujúcim nešvárom je jazda hlboko pod rýchlostným limitom. Pokiaľ možno tiež v prostrednom alebo ľavom pruhu. Chápeme, že napríklad v zníženej viditeľnosti za hmly alebo na poľadovici nie je komfortné ísť práve najvyššou dovolenou rýchlosťou, ale pri dobrých poveternostných podmienkach by to snáď až taký problém byť nemusel.

Nehovorte nám, že napríklad v tuneli vaše auto nedokáže ísť povolených 70 km/h, alebo napríklad na obchvate Bratislavy 80 km/h (kde by pokojne mohol byť limit i 120). Vaše námietky, že sú všade radary a že nechcete dostať pokutu, sú síce v poriadku, ale s dovolením sa aspoň upracte do pravého pruhu a ľavý pruh nechajte tým, ktorí vedia ísť naozaj 70 a necivia na tachometer, aby sa náhodou neprehupli cez 65 km/h k blízkosti zóny agresívneho vražedného pirátstva.

Pamätajte tiež na to, že rýchlomery áut merajú. Zvyčajne ukazujú o tri až desať percent viac, než aká je skutočnosť. A radary majú nastavenú nejakú toleranciu. Za tachometrových 82 alebo 83 km/h na osemdesiatke pokutu v žiadnom prípade nedostanete.

Vedeli ste napríklad, že vodič, ktorý ide o 8 km/h pomalšie ako okolitá prevádzka, spôsobí nehodu s oveľa vyššou pravdepodobnosťou ako vodič, ktorý jazdí o 8 km/h rýchlejšie? Neveríte? Pustite si nasledujúce video a snáď to pochopíte:

K jazde nižšej ako povolenou rýchlosťou samozrejme existuje nespočetné množstvo legitímnych dôvodov. Nechceme súdiť. Ale úpenlivo vás prosíme, upracte sa aspoň do pravého pruhu. Tam si pokojne choďte na sedemdesiatke svojich 55 km/h.

3. Veľmi pomalé odchody z križovatiek

Nechceme po nikom, aby mu pri rozjazde z križovatky horeli pneumatiky, ale rozumná svižná akcelerácia ešte nikomu neublížila. Nestojí to ani príliš úsilia. Stačí sledovať prevádzku a akonáhle sa prúd vozidiel z druhej strany zastaví, možno vyvodiť, že čoskoro padne zelená. Môžete si tak pripraviť rýchlosť a na zelenú vyraziť.

Obykle to ale býva tak, že s rozsvietenou zelenou sa až po dvoch sekundách ozve klaksón vozidla vzadu, čo prinúti prvého vodiča na hranici križovatky ukončiť filozofické rozjímanie a začať hľadať, kam konštruktér vozidla umiestnil radiacu páku. Až sa po ďalších niekoľkých sekundách zoznámi vodič s úchopom voľby stupňov štandardizovanej manuálne prevodovky, začne veľmi, ale naozaj veľmi rozvážny rozjazd, aby nedošlo k nadmernému opotrebeniu spojkového obloženia a zvýšeniu spotreby paliva.

Čiže ako sa taký jedinec dá do pohybu, na semafore už svieti zase červená a cez križovatku, ktorú mohlo prejsť desať pätnásť áut, sa dostanú maximálne tri alebo štyri. Ak máte problémy s rozjazdmi a radením, kúpte si automat. Na trhu je už plno dostupných a spoľahlivých áut so samočinnou prevodovkou.

4. Vchádzanie do upchatej križovatky

Ono to niekedy súvisí s tými pomalými rozjazdmi. Častejšie sa jedná o nezmyselná dopravné opatrenia, ktorá pár desiatok metrov za hranicou križovatky urobia z dvojprúdovej cesty jednoprúdovú. Ten pár cyklistov, ktorí tam denne prejdú po chodníku, predsa potrebuje vlastný pruh...

Nedá sa spoliehať na to, že vás niekto pustí. A tým, že vojdete do upchatej križovatky, blokujete iný jazdný smer. Počkajte, až sa za križovatkou skutočne uvoľní miesto. Áno, často je nutné čakať, aj keď máte zelenú. Myslite aj na to, že upchaté križovatky predstavujú závažnú komplikáciu pre vozidlá s právom prednostnej jazdy. Vrátane rýchlej záchrannej služby.

5. Nepoužívanie smeroviek a zrkadiel

Keby ste si nastavili poriadne sedačku a držali volant oboma rukami, nerobilo by vám problém pohnúť prstami ľavej ruky a použiť páčku smeroviek. Lenže keď máte v jednej ruke mobil a druhú ledabolo položenú hore na venci volantu à la Vin Diesel, je prehmatávanie na páčku smeroviek tak strašne obťažujúce.

Smerovky sú jedným zo základov všetkým zrozumiteľného jazyka vzájomnej vodičskej komunikácie, takže ich prosím používajte. Dáte tým najavo svoje úmysly. Ostatní na ceste sa môžu lepšie prispôsobiť vášmu počínaniu a možno vám urobia aj trochu miesta.

Keď je potom vodič príliš zamestnaný písaním esemesiek za jazdy a ešte sa za volantom váľa tak, že z auta nemôže vôbec nič vidieť, postupne rezignuje na akúkoľvek snahu používať spätné zrkadlá. Takže potom jednoducho zmení bez smerovky jazdný pruh a ostatní nech si s tým nejako poradia. Majú predsa za povinnosť dodržiavať bezpečný odstup... Alebo nie?

6. Úmyselné nedávanie prednosti v jazde

Možno ste si toho v poslednom čase tiež všimli. Stále viac vodičov absolútne ignoruje jednoduchú slušnosť spomaliť pred križovatkou, rozhliadnuť sa a dať vozidlám na hlavnej prednosť v jazde. To, že niekto niekoho prehliadne, sa stáva. Dopravné nehody sú skrátka neoddeliteľnou súčasťou prevádzky a dochádzať k nim bude. Ale u niektorých ľudí je pasívna agresivita takmer hmatateľná. Oni vám prednosť nedajú schválne.

Vidia vás, že idete po hlavnej. Ale jednoducho vám to tam "pošlú" a o brzdenie sa starajte vy. Keby aspoň hneď nabrali rýchlosť. Lenže často to robia práve vodiči, ktorí následne idú mimoriadne pomaly. A keď im klaksónom alebo prebliknutím diaľkovými svetlami dáte najavo nesúhlas, ešte vás počastujú medzinárodne zrozumiteľnými gestami. Je to nejaká psychická frustrácia a následná pomsta zvyšku spoločnosti? Vybavovanie si účtov s aktuálnou politickou situáciou? Vážne to nevieme a nechápeme to.

7. Svietenie hmlovkami, keď to nie je potreba

Ako napovedá už ich názov, hmlové svetlá slúžia pre jazdu v hmle, prípadne pri hustom snežení alebo silnom daždi. Rozhodne neslúžia k zlepšovaniu spoločenského štatútu alebo nálady tým, že si len tak z plezíru rozsvietite na aute všetko ako na vianočnom stromčeku.

Kým predné hmlovky sú protivné a oslňujú protiidúce autá, zadné hmlovky majú ešte jeden efekt. Ich intenzívne svetlo pripomína brzdové svetlá a pútajú pozornosť ostatných. Navyše keď potom začnete brzdiť, čitateľnosť brzdových svetiel nie je tak výrazná. Ostatné preto nemusia hneď zaznamenať, že sa niečo deje a že spomaľujete. Preto keď silno neprší a nie je hmla, hmlovky zase vypnite. Že ste zabudli? Pretože sa nesústredíte na riadenie a na to, čo robíte.

Možno by sa ešte patrilo v súvislosti s osvetlením autá vyslať odkaz všetkým, ktorí používajú denné svietenie aj v šere a daždi. Uvedomte si, že pri zapnutom dennom svietení nesvietia zadné obrysové svetlá. Nie je vás potom vôbec vidieť. To už si snáď radšej rozsvieťte tie hmlové svetlá.

Určite vás napadnú ešte ďalšie prehrešky, ktoré sú rizikové, ľudia sa ich na ceste pravidelne dopúšťajú, ale nikto ich nepostihuje. Vaše tipy uvítame v komentároch pod článkom.

Test Range Rover Velar D300: Takto má vyzerať SUV

Test Range Rover Velar D300: Takto má vyzerať SUV

Range Rover Velar je aj napriek svojej istej nedokonalosti krásne auto. Takto by malo vyzerať a hlavne jazdiť každé SUV. Britská novinka stelesňuje mix pre vodiča zaujímavých jazdných vlastností, vysokej miery komfortu a zaujímavej dynamiky.

19. 12. 2017 | Dalibor Žák
Čo urobí viac oktánov s výkonom trojvalca 1.0 TSI? Toto

Čo urobí viac oktánov s výkonom trojvalca 1.0 TSI? Toto

S našou dlhodobo testovanou Fabiou sme sa zastavili na brzde. Namerané hodnoty rozhodne nepriniesli sklamanie. Zároveň sme vyskúšali, čo s parametrami motora urobí drahší benzín. Výrazný rozdiel nečakajte.

18. 12. 2017 | Dalibor Žák | 1 příspěvek
Ako je na tom šesťvalcová Kia Stinger s výkonom? O nedostatok koní sa nebojte

Ako je na tom šesťvalcová Kia Stinger s výkonom? O nedostatok koní sa nebojte

Kia Stinger je jednou z najzaujímavejších noviniek tohto roku. V rámci redakčného testu vrcholnej verzie GT sme zmerali aj reálny výkon dvakrát preplňovaného zážihového motora. Šesťvalcový Stinger sa zaradil k tým autám, ktoré na brzde vykázali vyššie ako udávané maximum.

6. 12. 2017 | Dalibor Žák

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY