vytisknout velikost písma 10 najhorších zlozvykov na slovenských cestách

Nie je dňa, aby ste nestretli niekoho, kto vám cestu autom znepríjemní nejakým prešľapom. Ktoré sú ale vôbec tie najhoršie?
10 najhorších zlozvykov na slovenských cestách

Nielen slovenskí vodiči majú veľa nepríjemných zlozvykov, ktorými obťažujú (často len nevedomky, ale skôr z čistej hlúposti) všetkých okolo seba. Veľakrát sa jedná o skutočné prešľapy proti bezpečnosti a plynulosti premávky, napriek tomu sa trestajú len výnimočne. Ono je pre políciu pohodlnejšie merať v úkryte na konci obce povolenú rýchlosť...

1. Jazda prostredným alebo ľavým pruhom

Veľmi rozšíreným nešvárom je nevyužívanie pravého pruhu diaľníc a rýchlostných ciest. Najhoršie je to na trojprúdových komunikáciach, na ktorých sa množstvo vodičov "usadí" v prostrednom pruhu, bez toho, aby v tom pravom bola nejaká prevádzka. Tým sa kapacita cesty znižuje.

Ak idete usporiadane v pravom pruhu, musíte najprv za experta v strednom pruhu prejsť do prostredného a potom ešte do ľavého a znova sa musíte vrátiť cez dva pruhy. Je to veľmi nebezpečné, ale nikdy sme nepočuli, že by za bezdôvodnú jazdu v prostrednom pruhu niekto dostal pokutu. Asi je dôležitejšie naháňať "piráta", ktorý letí na prázdnej suchej prehľadnej diaľnici 160 km/h...

2. Nepoužívanie smeroviek

Blinkre nepoužívajú len ignoranti, ale aj ľudia, ktorí nevedia držať poriadne volant a namiesto vzorovej polohy rúk na volante "trištvrte na tri" majú jednu rukou položenú hore na venci volantu a prehmatávať potom na páčku smeroviek je pre nich príliš obťažujúce a náročné.

Pritom práve smerovka patrí k jednému zo základných prostriedkov komunikácie medzi vodičmi. Kto nedáva znamenie včas, zbytočne ostatným napríklad predlžuje čakanie v križovatke a znemožňuje im dopredu odhadnúť, čo bude robiť.

3. Svietenie hmlovkami alebo diaľkovými svetlami

Prečo sa svetlám do hmly hovorí hmlové svetlá? Pretože slúžia na svietenie v hmle. Definíciu hmly nech si každý vygooglí, ale napríklad wikipedia hovorí, že "hmla je oblak, ktorý leží bezprostredne nad zemou a výrazne obmedzuje viditeľnosť na vzdialenosť menšiu ako 1 km." Hmlovky, najmä tie zadné, ale majú zmysel aj v prudkom daždi, kedy sa za autom tvorí vodný sprej a zhoršuje sa viditeľnosť auta.

Osvetlenie vozidla je vôbec pre niektorých jedincov ťažko pochopiteľná vec. Prečo napríklad niektorí ľudia jazdia vo dne s rozsvietenými diaľkovými svetlami? Napríklad motorkári si tým nepomôžu, ba naopak je motorka s diaľkovými svetlami oveľa horšie odhadnuteľná. Motorkári si tým tak paradoxne škodia viac.

Samostatnou kapitolou sú potom ľudia, ktorí aj za šera jazdia s dennými diódovými svetlami, takže im nesvietia svetla zadné a nie sú vidieť. A tí, ktorí nie sú schopní si upraviť sklon svetlometov, keď majú naložený kufor, dokážu nielen rozčúliť, ale predovšetkým nebezpečne oslniť.

4. Pomalé rozjazdy z križovatiek

Ako prebieha bežný odjazd z križovatky? Na semafore svieti červená a autá stoja (pre cyklistov ale znamená červená "voľno"). Na semafore sa rozsvieti oranžová, čo pre prvého vodiča v kolóne neznamená nič. Na semafore sa rozsvieti zelená, čo pre jedného z posledných vodičov v kolóne znamená spustenie klaksónu. Spustenie klaksónu iného vodiča prinúti prvého vodiča v kolóne konečne sa pozrieť na semafór a započať s procesom hľadania radiacej páky a voľby správnej rýchlosti pre rozjazd vozidla. Zvyčajne vodič správne zvolí prvý rýchlostný stupeň.

Po opatrnom povolení spojkového pedálu prvého vodiča a jemnom dávkovaní plynu, aby náhodou mocná sila atmosférického benzínového motora s objemom jedného litra nespálila pneumatiky, radí prvý vodič ihneď dvojku a veľmi, ale naozaj veľmi obozretne pridáva plyn, ako by riadil Ferrari F40 na snehu.

Nechceme po nikom, aby sa rozbiehal s pískajúcimi pneumatikami, ale svižný rozjazd od semafóru zvyšuje priepustnosť križovatiek a znižuje stres vodičov, ktorí sa vedia rozbehnúť normálne. A ak má niekto s rozjazdmi problém, nech si kúpi auto s automatickou prevodovkou.

5. Jazda 20 km/h pod zákonným limitom

Ďalším zlozvykom je bezdôvodná jazda nižšia ako dovolenou rýchlosťou na prehľadných a rovných úsekoch. Väčšina ľudí jazdí bezpečne tachometrovou deväťdesiatkou, čo je vo výsledku sotva skutočná osemdesiatka po odpočítaní odchýlky tachometra a radaru. A čo sa stane, keď dobehnete niekoho, kto drží tachometrových sedemdesiatpäť?

Väčšina ľudí sa chce takéhoto vodiča zbaviť za každú cenu, pretože ich obmedzuje a ísť za niekým takým je veľmi frustrujúce. Niekedy ho začnú predbiehať aj na veľmi nebezpečných úsekoch. Paradoxné je, že na prvopočiatku nebezpečnej situácie nie je niekto, kto predbieha cez dvojitú plnú čiaru pred horizontom, ale niekto, kto nevie alebo nechce držať krok s ostatnou prevádzkou. Samozrejme nehovoríme o situáciách, kedy má vodič k pomalšiemu tempu pádne dôvody.

6. Tlačenie sa do križovatky, ktorú nemožno prejsť

Riešenie niektorých križovatiek je veľmi nešťastné (spolu s intervalmi nadväzujúcich semafórov), ale to neospravedlňuje vodičov, ktorí vchádzajú do križovatky, bez toho, aby ju mohli bezpečne prejsť. Upchajú tak jazdu z iných smerov a vzniká zápcha. Tohto nešváru sa dopúšťajú predovšetkým tí vodiči, ktorí sa nevedia s auta pozerať dopredu a pozerajú len na nárazník auta pred sebou, takže si nevedi urobiť ucelený obrázok o situácii na ceste.

7. Neschopnosť držať konštantnú rýchlosť

Veď to poznáte. Idete po diaľnici sto tridsať, dôjdete auto, predbehnete ho a ďalej držíte svojich sto tridsať. Ale vodič toho auta vás za pár sekúnd príde, predbehne a opäť sa pred vás zaradí, začne zase spomaľovať, takže ho musíte znovu predbehnúť. A tak stále dokola...

Toto správanie je možné vypozorovať predovšetkým u vodičov, ktorí neustále telefonujú. Začnú sa sústrediť na hovor a nesledujú rýchlosť. Ak máte s udržaním rýchlosti problém, kúpte si tempomat a používajte ho.

8. Parkovanie cez dve miesta

Vybavujete si situáciu, kedy potrebujete zaparkovať, ale niekoľko áut stojí tak, že zaberajú dve miesta? Alebo dokonca tri? Niektorým ľuďom je proste jedno, že auto postavia tak, aby ostatní zaparkovať už nemohli. Chýbajú im aspoň elementárne zásady slušnosti a schopnosť myslieť dopredu.

Keď tu teraz o jedenástej dopoludnia nikto nie je, neznamená to, že tu napríklad o šiestej večer nebudú chcieť všetci zaparkovať. O to smutnejšie je, keď sú parkovacie státia zvýraznené vodorovným značením, napriek tomu sa niekto nevie medzi tie dve biele čiary trafiť.

9. Neschopnosť dodržiavať pravidlo zipsu

Ďalším dôkazom ľudskej neschopnosti spolupracovať na ceste je situácia, v ktorej je potrebné spojiť dva jazdné pruhy do jedného. Avšak také primitívne pravidlo, ako je tzv. zips, delí ľudí na dve kategórie.

Do jednej patria tí, ktorí nie sú schopní prísť na koniec zúženia a pchajú sa do priebežného pruhu ďaleko pred koncom druhého pruhu. Tým znižujú kapacitu cesty. Do druhej potom patria ľudia, ktorí sú presvedčení o tom, že keď oni ako ovečky stáli v priebežnom pruhu, predsa nebudú púšťať niekoho, kto využil kapacitu komunikácie naplno a došiel k zúženiu druhým pruhom.

Pritom práve plynulé dodržiavanie pravidla zipsu a schopnosť vodičov naplno využiť obmedzenú kapacitu komunikácie znižuje intenzitu dopravnej zápchy a zvyšuje plynulosť.

10. Jazda prostriedkom cesty a skracovanie si zákrut

S odhadom šírky auta majú problém hlavne začiatočníci, ale bohužiaľ ani veľká časť pomerne skúsených vodičov nevie využiť celú šírku komunikácie a k orientácii na ceste používajú skôr prostrednú deliacu čiaru ako okraj vozovky. Takého vodiča je tiež veľmi ťažké predbehnúť, pretože zhoršuje autám za sebou zorný uhol a výhľad dopredu.

Niečo iné je to v prípade kamiónov a autobusov, ktoré na užších cestách nižšieho rádu riskujú po prvé zrážanie konárov stromov napríklad nadstavbou návesu a po druhé prepadnutie poškodenou krajnicou, ktorá nie je pod štyridsaťtonovým vozidlom tak stabilná ako pod malým osobákom.

Podobným nešvárom je aj skracovanie si zákrut prejdením do protismeru. Na prehľadnej ceste, ak sa chcete dynamicky prejsť, sa to dá tolerovať, ale v zákrutách, do ktorých vodič nevidí, je to krajne nebezpečné. Značne to ale súvisí s neschopnosťou ľudí vedieť prejsť zákrutu ako takú, čomu sa budeme široko venovať v ďalšej kapitole nášho seriálu o správnom a bezpečnom riadení auta.

Bonus: Cyklisti nepoužívajú cyklotrasu popri ceste

Cyklisti. O ich správaní na ceste by sa dali popísať stohy papiera. My sa dnes obmedzíme na jeden novší fenomén - nevyužívanie cyklotrasy vedúcej hneď vedľa cesty. Áno, to sa naozaj deje. Namiesto bezpečnej jazdy po cykloceste sa cyklisti pletú vodičom na súbežnej ceste, sú vulgárne a vodičom (i vodičkám) nadávajú.

Pritom hneď vedľa majú vyhradenú komunikáciu. Na tej by sa, pravda, museli hlavne cez víkendy a za pekného počasia prispôsobovať pomalšej prevádzky - a to sa im zdá príliš obmedzujúce.

Čo štve za volantom vás? Napíšte nám do komentárov pod článkom.

BMW M2 Coupé vs. Porsche Cayman: Juniorská extraliga

BMW M2 Coupé vs. Porsche Cayman

Návrat ku koreňom. Novodobá E46 M3. Najšoférskejšie BMW. Tak a podobne sa písalo o novom BMW M2 ešte predtým, ako ktokoľvek z ľudí mimo automobilku zasadol za jeho volant. Ako by si do neho chcelo tvrdé jadro najvernejších aj širšia komunita motoristických nadšencov premietnuť priania a očakávania, ktoré aktuálne produkcia značky BMW napĺňa len čiastočne alebo vôbec.

22. 11. 2016 | Dalibor Žák
Zmerali sme Škodu KodiaQ: ako zrýchľuje a koľko priestoru ponúka?

Škoda KodiaQ

Prvýkrát sme sa odviezli s novou Škodou KodiaQ. Na medzinárodnej prezentácii sme vyskúšali motorizácie 2.0 TDI 140 kW 4 × 4 DSG a 1.4 TSI 110 kW DSG.

19. 11. 2016 | Dalibor Žák
Tri generácie BMW 5 v porovnaní ojazdených áut: E39 vs. E60 vs. F10

Tri generácie BMW 5

Poľská dodávka konečne uhýba do pravého pruhu a prvýkrát mám možnosť zošliapnuť pedál v BMW 530d E60 na podlahu. Automat si podradí o dve rýchlosti a päťka s mocným záťahom vyrazí dopredu. Okolo diaľničného limitu sa preženie s nenútenou samozrejmosťou. Pri tachometrových 140 km/h zapínam tempomat, automaticky sa usadí na šestke a cesta ubieha akoby sama o sebe.

10. 11. 2016 | Dalibor Žák

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY